"Po tom všetkom". Dlhý a nezáživný príbeh o tých, ktorí s vami chodia chlastať a sú tu vtedy, keď všetko zlyhá.

V mojom živote bolo odjakživa strašne málo priateľov, preto som bola neuveriteľne prekvapená, keď ma jeden z ľudí, ktorých som mohla iba veľmi okrajovo priateľom nazvať - ak vôbec čo i len minimálne - aby som prišla na jeho narodeninovú oslavu.

Poznáte takých tých ľudí, s ktorými vás nejaký kamarát zoznámi, vy sa s nimi občasne stretávate a absolútne vždy je to vtedy, keď je nablízku alkohol? Také tie alkoholické hrátky, keď niekto zvracia za stromom, niekto ďalší vás žiada, aby ste ho kopli, pretože na to má chuť a potom vám uteká pomedzi stany, keď ho chcete poštekliť, aby sa napokon vyrúbal na jednom z kolíkov. Také tie okamihy, keď po polnoci zúfalo hľadáte v meste otvorený podnik, v ktorom by ste mohli čakať na raňajší vlak. Alebo také tie okamihy, keď už sú všetci vrátane vás zrelí akurát tak do postele a niekto behá po chate s úpenlivým krikom "poďte so mnou piť!"?

Mám niekoľko takých známych. A keď je zle, hlavne vo vzťahoch, zvyknem sa k nim uchyľovať, tráviť viac času v ich prítomnosti, pretože alkohol a ľudský smiech liečia všetky, aj tie najhlbšie rany, a to dokonca ani nie až tak krátkodobo.

A tak som spoznala aj pána M. Vlastne som nikdy nemala chuť spoznať ho bližšie, stav, ktorý bol, mi absolútne stačil. Môj vtedajší priateľ vždy tvrdil, aký je to neuveriteľný fešák a balič žien, a ja som sa z toho vždy smiala, pretože M. vyzerá na 15, má chlapčenský úsmev, dievčenskú tváričku a vlasy dlhšie než ja, čo je kombinácia nezhodujúca sa s čímkoľvek, čo momentálne považujem za sexi.

Zažila som ho váľať sa v horčici, vrazila som mu facku, keď si otváral ústa na nevhodné veci a mala som to šťastie, že tam bol P., inak by mi to bol M. určite vrátil. Videla som ho pogovať v blate aj na internátnej izbe, spať opretého v otvorenom okne chaty, videla som ho opilecky si vylievať srdce jeho kamarátovi, ktorému vyčítal neexistujúce veci, videla som ho maturovať nad postavením stanu aj šťať do priekopy. Dokonca aj fajčiť nadrbaného v internátnej posteli a odklepávať do hrnca s nedojedenými cestovinami.

Nikdy som ho nepoznala a nikdy som to nepovažovala za potrebné, pretože existujú proste niektorí ľudia, ktorí vo vás nevzbudzujú absolútne žiadnu potrebu spoznať ich, dokonca vidieť ich ako sexuálne objekty. Sú to proste ľudia, s ktorými sa občas ide piť a s ktorými sa dobre smeje. A smiech lieči v akýchkoľvek okamihoch. O to viac, keď si zo seba viete navzájom uťahovať bez toho, aby sa jeden z vás urazil. Na to sú tí známi, s ktorými sa chodieva piť.

Preto sa vždy treba rozhodnúť, či si podobné indivíduá pridáte na Facebook, alebo prípadne, či s nimi niekedy v živote začnete pravidelnejšie a intenzívnejšie komunikovať. Môže to byť totiž osudu nebezpečné.

Môžete sa totiž dozvedieť, že na mieste tej poloanonymnej bytosti, ktorá takisto ako vy počúva metal a punk, pije víno alebo vodku a pozná 9gag sa nachádza - pozor - niečo viac. Že ten poloanonymný niekto - v mojom prípade M. - vás počúva, keď sa nikomu inému nechce, odpíše aj v okamihu, keď by nikto iný neodpísal, odhalí vám tú časť svojho ja, ktorú väčšina ľudí nepozná, a to nie(len) preto, že chce od vás sex.

A tak sa to stalo. Zistila som, že M. je človek a nielen chlastací partner. Že aj on má pocit, že v jeho živote by mal byť niekto dôležitý (nie ako kedysi, keď som poznala a verila jeho názoru "chvalabohu, že nemám frajerku, kto by stíhal školu, 9gag, počítačové hry a ešte aj frajerku popritom?"), že aj on má veci, ktoré skrýva pred svetom a za ktoré by sa zrejme niektorí veľmi smiali, že aj on má tajomstvá, ktoré ho robia jedinečným.

A asi niekedy v okamihu, keď mi prvý raz napísal, že "môj život nabral akýsi zvláštny zmysel po tom, čo sme si začali tak často písať a mám prečo aj byť online", vtedy som vedela, že - ako by povedal správny 9gager - shit got serious. Ten chalan chce niečo viac. Čo je ešte horšie, ja to chcem tiež. A ako to akože môžem chcieť s niekým, ku komu ma nikdy nič fyzicky nepriťahovalo?

Samozrejme, pri prvom osobnom stretnutí sa stal zázrak a ja som zistila, že keď je cit, chémia príde sama od seba. To bolo prvý raz v mojom živote, čo som si začala s dlhodobým kamarátom.

Vidím milión rozdielov oproti predošlým vzťahom. Ak som kedysi hovorila o tom, že svojmu partnerovi chcem dokázať povedať všetko, bola to pravda - ale nikdy som to nemohla spraviť. Teraz konečne môžem. Tak ako som nemala problém z huby čokoľvek vypustiť predtým, nemám problém ani teraz a tak to funguje obojstranne. A vidím, že je so mnou šťastný. Má trpezlivosť na to, aby ma takmer nonstop škrabkal po chrbte a necháva ma spať pri stene bez toho, aby ma k nej v noci kruto pritlačil. Občas mi (nechtiac) otrieska hlavu o klince nabité nad jeho posteľou. Dokáže chápať mnohé nenápadné náznaky toho, čo žena myslí tým, že dokopy nič nepovie - a čo proste nevie a ani nechce povedať inak.

Je to trdlo, a ešte k tomu romantické. Neustále do niečoho zakopne, niečo zničí, rozbije alebo zhodí a pravidelne sa smeje na tom, že ja sa smejem na ňom. A neberie to zle. Keď poviem, že mi je zima, nepovie, že jemu tiež, ale objíme ma. A (jedna z vecí, ktorú som si všimla takmer okamžite, ako som ho spoznala) má prenádherný úsmev. Taký ten, ktorý sa odráža nielen na perách, ale aj v očiach.

Kvôli nemu by som spravila čokoľvek. Odbúrala som akékoľvek zábrany, akékoľvek predsudky vo vzťahu a neustále si vedome opakujem, že nikto nie je bez chyby, pretože aj hovno má svoje muchy. Tuším som sa konečne dokázala bez zábran zamilovať do niekoho, o kom môžem aspoň sčasti povedať, že ho naozaj poznám a že si moju lásku zaslúži.

Nemyslím na budúcnosť, hoci tuším, že bude krásna. Myslím na to, čo je momentálne, čo v ňom mám a budem mať, aká som šťastná, že som si uvedomila, čo pre mňa znamená a aký je výnimočný človek. A také tie ostatné blá blá klišé. Na rozdiel od predošlých vzťahov mi nevadí, ak si vypije a jemu nevadí, ak si vypijem ja - a to prezrádza veľa aj o ostatných aspektoch nášho vzťahu (a nemyslím tým fakt, že sme alkoholici, pretože nie sme).

Je to môj chlap, som do neho zamilovaná a chcem ho mať po svojom boku, chcem byť na neho dobrá aj zlá, chcem ho tešiť aj občas zarmútiť, rozveseľovať a občas možno aj rozosmútiť, pretože o tom je život.

Raz sa ma bývalý opýtal, "ako som mohla dať sa s ním dokopy po tom všetkom, čo som mu porozprávala o tom, aký je pre mňa M. nezaujímavý, asexuálny a forever friendzoned". A zdôraznil tie slová "po tom všetkom". A že som ho zradila.

A ja som si až vtedy uvedomila, že "po tom všetkom" si to M. najviac zaslúži. Pretože to všetko nie je iba o bláznivej láske, ale aj o porozumení, poznaní, rovnakosti a priateľstve.

Takže ďakujem, že si neprestal bojovať aj napriek tomu, že si možno niekedy neveril, že to môže dobre dopadnúť, pretože momentálne by ani jeden z nás nebol aj napriek skúškam, nedostatku spoločného času a ostatným trablom nebol taký šťastný, ako momentálne je.

A asi som to proste iba potrebovala všetko napísať, nech je to akokoľvek dlhé.

 Blog

25 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu