Niet komu, niet teraz plakať na pleci.
Pomôže iné, snáď to spraví jedno poldeci.
Niet koho teraz, niet v noci koho objať,
skúsim to krátko len dúškom vína zliať.
Niet ako, niet teraz jak povedať, čo cítim,
tak budem len mlčať, i keď mlčanie sa štíti.
Jak mohlo sa to stať, mohlo práve mne,
je to tak kruté a málo dojemné.
Tak v noci tieňov a rastlín popínavých
ja ticho šaliem a pero básní žhavím.
Už dávno tak nie, ako práve teraz,
vlastne čo trepem - bolo to tu nie raz.
Niet komu teraz, niet vyplakať trápenie,
niet u koho teraz, niet hľadať potešenie.
Všetko už dávno spí, len ja touto nocou bdiem.
Mysliac si ticho, že snáď už zošaliem.
Ten život bol tak jemne osamelý,
že dúfať voň zas bol osud príliš smelý.
Samota stále mi kvári moje zmysly,
na perách sedí mi úsmev mierne kyslý,
no skôr je horký, skôr je bolestivý.
Svet bol čiernobiely, teraz je už sivý.
Strácam sa vo víre vecí, čo sa dejú,
kráčam ulicou a deti sa mi smejú.
Na mojej naivite, na tom, koľko chýb
som narobila. Toľko nezvládol by nik.
Krátko po polnoci zvon odbíja mi tmou.
Ja som zrazu čierna a temnota je mnou.
Ľutujem každú jednu života mi chybu,
lež čo z toho - chyby sa príliš rýchlo hýbu...
Niet komu, niet takto v noci šepnúť slová,
tie slová lásky, a opakovať znova.
Všetci už dávno spia, len moja duša čaká,
len malá insomnia - však občas už som taká.
Uprostred noci si spievam smutnú pieseň,
nech nie je zima, nech už je zase jeseň.
Padajúce listy a všade kopa farieb,
červené víno, poézia opilcových malieb.
Keď niet koho ľúbiť a niet sa koho zastať,
ostáva človeku už iba denno-denne chlastať.
Morbídne, kruto, a občas strašne vtipne.
Telo si nakoniec i tak na všetko zvykne.
Slová mej básne nestoja aj tak za nič.
Však nemôžem za to, že dnes v noci mi je nanič.
Odpusťte chyby, ja nerobila schválne,
k zabudnutiu krátkemu len vodku teraz chváľme.
Pripite so mnou na zdravie spackanému životu.
Vyžeňmne pivom tú večnú clivotu.
Len jedna vec nie je celkom na svojom to mieste,
vy tu vlastne nikto vôbec teraz nie ste...
Niet komu, niet teraz plakať na ramene.
Samo o polnoci len srdce rozjatrené...
*** - vysvetlivka v profile
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
sarah_whiteflower
15. 2.febuára 2010 23:30
Venované jedinému človeku, ktorému dnes večer môžem plakať na pleci... jedinému, komu dnes večer môžem opakovať slová lásky... tomu jedinému, kto je tu dnes večer... dnes večer je on môj Jediný... Dedicated to my dear friend M.V.
Napíš svoj komentár