...prechádza cez žalúdok. Čo, to sa chcem dozvedieť...!

(- ***

(Varovanie Ministra Birdzovníctva: Tento blog má iba minimálnu výpovednú hodnotu a nedozviete sa v ňom vôbec nič podstatné ani potrebné. Jeho úmyslom nie je plakať nad životom, ani byť emo, ani vás navádzať na prudké hlbokomyseľné úvahy. Slúži iba na pobavenie a odpútanie sa od každodenných problémov. Pokiaľ si takto nepredstavujete dobrý blog, prosím, v tomto okamihu prestaňte čítať - nemá to totiž zmysel.)

Od októbra sa v mojom živote reálne neobjavil žiadny chlap. Hovorím to iba preto, aby ste si nemysleli, že prvé slovo v názve blogu malo byť "Láska". Vôbec nie. Ale nepredbiehajme udalosti, k tomu sa dostaneme.

Celý dnešný deň bol tak trochu rozpačitý. Rozpačito som vstala, rovnako rozpačito som zmeškala autobus na smer Brno, aby som potom rovnako rozpačito z Davidovej smsky zistila, že som spravila veľmi dobre, pretože po opici leží v posteli a stejnak by sa mi nevenoval. Rozpačito som mala chuť si ísť okolo obeda ľahnúť do postele, lebo som sa tak akosi nudila a na nič som nemala chuť - a štípali ma oči.

A potom som na niečo chuť dostala. Konkrétne na tri veci:

1. Poriadny obed vo Vikingu + niečo navyše za tým ako zákusok
2. Poriadny nákup v nejakom supermarkete za cieľom naplnenia chladničky
3. Poriadna večera z toho, čo si nakúpim.

(Som si vedomá toho, že slovo "poriadny" je v tomto blogu veľmi relatívne a vnímame ho každý po svojom, ale vhodnejšie slovo som nájsť nebola schopná.)

Asi polhodinu som pred zrkadlom skúmala, ako mi idú dokopy všetky moje veci, ktoré mám doma v šatníku, pretože som mala nevedno prečo neodolateľný nutkavý pocit páčiť sa sama sebe viac ako inokedy. Výsledkom bolo, že som von vyrazila v sukni trochu prikrátkej na toto ročné obdobie a v topánkach rozhodne nie práve najvhodnejších do vlhkosti vonku. Ale cítila som sa fajn.

Viking je rozhodne najlepšia variaca krčma u nás vo Zvolene - obrovské porcie, žeby to nezožral ani slon, perfektné ceny, že stačí vysypať centy z peňaženky, príjemná obsluha, niekedy síce žiadny voľný stôl, ale tak, chvíľu sa postojí a potom sa jeden flek takmer vždy uvoľní. Tentoraz ma však prekvapil a zdesila som sa, čo kríza s Vikingom narobila za tých niekoľko mesiacov, čo som sa tam nebola nadrúzgať - kuracie prsia, ktoré som dostala na tanieri, som ledva našla a zrejme patrili kohútovi, nakoľko je vedecky dokázané, že samci prsia nemajú, aspoň teda nie tak vyvinuté ako samice, ktoré v nich majú mliečne žľazy. Že to platí iba u cicavcov, je mi absolútne ukradnuté.

Aj cena ma prekvapila - a taktiež nie príjemne. Obsluha bola ale milá, takže som im to odpustila, spráskala svoju porciu, nechala na kraji taniera niečo, čo si hovorilo akože zeleninová obloha (jej množstvo sa rozhodne oproti minulosti zväčšilo, aby to vyzeralo, že porcie sú stále rovnako obrovské), zaplatila, nechala tringeľt a vyletela do obchodu.

Stihla som to o fúz - cestou som sa zastavila v bankomate a strašne sa smiala, pretože som zastihla na svojom účte výplatu o hodných niekoľko 100 eur vyšší, než som čakala. Nečakala som ani vo sne, že výplata príde tak skoro, milé od nej. Nákup trval krátko a bol fakt veľký. Doma som to všetko vyložila, rupla som do seba niekoľko lyžíc zmrzlinky a pustila sa do zúrivého četovania cez Birdz - v poslednej dobe som tu stále neskutočne aktívna, normálne z toho začínam mať divný pocit v žalúdku. Ale to môže byť ľahko možné aj z tých bryndzových pirohov, čo som spráskala pred chvíľou. Ale to zase preskakujem.

Asi o štvrť na deväť som sa rozhodla, že je čas večerať, a poriadne. Dala som zovrieť vodu a otvorila rázne mrazničku, vyťahujúc polotovar s názvom "bryndzové pirohy". Šups zmrazené do vriacej vody, päť minút variť a večera hotová. Mnohí ľudia v mojom okolí radi varia - ja to o sebe teda rozhodne nemôžem povedať. Som šťastná, keď je jedlo na stole čím skôr a nenávidím umývanie riadu, teda, vlastne iba hrncov, ale to je jedno. Navariť viem, ale dokiaľ nie som nútená, tak to robím sporadicky, prípadne v raritných udalostiach, kedy chcem na niekoho prudko zapôsobiť (odtiaľ možno to prastaré porekadlo: "Láska prechádza cez žalúdok." Pri mne by sa potom do mňa nikdy nikto nezamiloval, keby to bola pravda.). Čo milujem, je sporiadať do seba plody svojej práce, pretože bohvie prečo - možno je to spôsobené onou strašnou drinou, ktorá sprevádza moje varenie - mi jedlo uvarené mnou chutí lepšie než jedlo uvarené kýmkoľvek iným.

Pootvorila som viečko na kyslej smotane, postavila ho na stôl, pripravila príbor a obrúsok na stôl. Položila som si vedľa taniera s pariacimi sa pirohmi pohár so sirupovou vodou (lepšie by bolo pivo alebo mliečko, ale nemôže byť všetko dokonalé!), na druhú tranu poldecáčik s naliatou vodkou z fľaštičky, čo som práve otvorila, zapálila som sviečku, zhasla lampu a mohlo sa jesť.

Bola som tam sama a rozjímala v tichu kuchyne. Bolo mi smutno, že z tejto kuchyne odchádzam: pri svetle sviečky vyzerala veľmi familiárne a ja som si uvedomila, že aj napriek mojej averzií sa mi v nej vždy dobre varilo. I keď väčšinou iba polotovary, dokým som nebola donútená k niečomu grandióznejšiemu. Ale nemôžem za to, že u nás doma sa to v poslednej dobe nedá vydržať a jediné schodné riešenie je sťahovanie národov. Zbalím pár saky-pakov, topánky, oblečenie, gitaru, modem a notebook a idem. A nesmiem zabudnúť aspoň jeden hrniec, aby som si mohla aj na vysokoškolskom intráku zopakovať takéto žracie seansy.

Nemám pocit, že cez žalúdok by prechádzala láska, ale dosť ľahko možné cezeň prechádza šťastie alebo niečo podobne prízemne pekné. Koniec koncov, koľko existuje prísloví? Sýty hladnému neverí. S plným bruchom sa lepšie rozmýšľa. S plným bruchom hneď lepšie začína deň. A tak ďalej a tak ďalej, niektoré známe a niektoré skoro neznáme. Je na tom toľko pravdy!

Možno to znie materiálne a možno to znie hrozne povrchne a hlúpo. Ale mňa naozaj vie rituál variť - jesť - upratať - zapiť natoľko uspokojiť, že na moment zabudnem absolútne na všetky starosti. Svojho času som ešte aj to varenie brala lepšie, ale teraz som z práce vyšťavená ako citrón, tak už iba dopripravúvam, čo mi bolo predané v obchodoch.

Otvorila som chladničku, skontrolovala, či mám pripravené jogurtové mliečko, šalátik, rožky a hrozno na zajtrajšiu cestu do Prahy a späť, keďže zase idem robiť. Všetko tam bolo, nič mi neodniesli zlí škriatkovia a dokonca mi to ani nikto v insomnií nezožral. Môžem ísť s kľudným svedomím spať.

A v konečnom dôsledku som neskutočne spokojná, že pri svetle sviečky a bryndzových pirohoch mi po boku ani oproti nesedel žiadny mužský exemplár. Viete, akí sú chlapi pažraví? A tých pirohov bolo iba deväť a iba jedna smotana!!!

Keď vám je blbo, je to pravdepodobne vôbec nie z nijakého prudkého problému, ani preto, že sa s vami niekto rozišiel, ani preto, že vám chýba blízkosť priateľa, ani z deficitu objatí. S najvyššou pravdepodobnosťou je to jednoducho a materiálne preto, že ste sa dnes ešte poriadne nenajedli a nenapili Tak na to myslite!

*** - vysvetlivky v profile

 Blog

9 0 0 0 0

Komentuj

6 komentov k blogu