Či je to dobre a či nie,
v koncoch je Tebu trápenie.
Na pohľad fešák - áno, viem,
viac sa o Tebe však nikdy nedozviem.
Bolesť, čo donedávna mi v srdci sídlila,
vie, že si adresu domov zmýlila.
A hoc´ sa stále ni najviac nezabávam,
k Tvým modrým očiam ja už sa nepriznávam.
Nech hľadia svetom v ktorúkoľvek stranu,
teď už ma nenájdu smutne uplakanú.
Snáď s pohľadom leva stále brázdiš ženské davy,
mé srdce však dobre vie, jak navždy sa ťa zbaví.
Ja už sa netrasiem, keď Ti v oči pozerám,
už dávno dobre viem, že ten ich žiar je klam.
Čo cítils, netuším, no nebola to láska.
Ja viem, ni ja nie som princenzná Zlatovláska.
V nešťastnom čase sme spojili sa v jedno,
už vtedy vediac, že nemôžme byť vedno.
Spravila mnoho chýb som, najväčšia bola malá,
nemala pripustiť, aby Ťa milovala.
Možno tak nebolo, snáď len posadnutie,
snáď veľkých ľadovcov môjho srdca hnutie.
Pohľadom zavadím a ticho usmejem,
mňa už viac netrápi Tvoj tichý nezáujem.
Bol si mi medzníkom a cestou k láske krásnej,
ktorú mám teraz v mojej ruke vlastnej.
Už nosím fotku iného v peňaženke,
čo ku mne sa nespráva jak k ohrdnutej žienke.
Už nosím obrázok iného na duši,
po ktorom srdce mi neraz si zatúži.
Vždy mám ho na dosah a vždy je mysľou pri mne,
dobre viem, že lásku myslí úprimne.
Láska je nepokoj, čo vlastní človek v duši,
láska je niečo, čo každý z nás len tuší.
Avšak je pravdou, a to úplne zjavnou,
že už sa netrápim láskou k Tebe dávnou.
Bol si mi niečím, čo nejde popísať,
milenec, priateľ snáď, a prinajmenšom kat.
Smutné je jediné, že celý čas patrils´ inej.
To čiarku píše k mojej aj tak dosť veľkej vine.
Mala som ľúbiť skôr toho, čo teď ľúbim,
avšak Ty, priateľ môj, si ma tej láske učil.
S Tebou po boku tých pár nešikovných chvíľ,
tak si ma veriť si, nebáť sa naučil.
Bez Teba nikdy bych sa nebola odvážila,
že by sa k mej láske vôbec priblížila.
Rešpekt by priveľký mi vládol celým telom,
no s Tebou predtým mi nastal ´kýsi prelom.
Zrazu som vedela, čo vlastne naozaj chcem,
a že ak on chce tiež, že to aj dokážem.
Láska je svetielkom v dnešnej temnej dobe,
môžem len ďakovať, ako teraz mi je dobre.
Svetielkom v diaľavách sú mi mojej lásky oči,
rada sa postavím nástrahám zoči-voči.
Cestou som prešla cez mnoho mužských rúk,
však s odstupom času z nich len málokto bol muž.
Ďakujem za rady, čo si mi dal bojom,
teraz je na mne, nech je všetko po mojom.
Zodpoviem si rada všetky svoje hriechy,
keď ten, čo počúva, nie si práve Ty.
Zodpoviem si rada i svoje chyby všetky,
len aby s láskou to nebolo ako predtým.
Ale tak novo, jak si ma naučil.
Ďakujem za pomoc, môj priateľ z dlhých chvíľ...
*** - vysvetlenie nájdete v profile
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár