Trable úbohej slečinky stewardky Sárinky (alebo tiež Sárinkin profesionálny výlev srdca)

(- ***

Možno nie je práve dvakrát kóšer nadávať na pasošov, ktorých vozím v autobuse a ku ktorým musím byť slušná, milá, dobrá, usmievavá, vstřícná a ešte tisíc iných vecí s podlízavo-submisívnym podtónom - ale je mi to fuk, lebo koniec koncov tak či tak nie som Židovka.

Kto náhodou nevie, prevážam ľudí hore dole medzi Košicami a Prahou popod Tatry, okolo Levoče, ale aj popri Hlinikárni, kope kameňolomov a iných malebných krásach našej vlasti, z ktorých najviac ma po ceste vždy uchváti Zádielska dolina, hrady Krásna Hôrka a hrobka akejsi mne neznámej cicušky šľachtického rodu hneď v Krásnohorskom podhradí. A nesmiem samozrejme zabudnúť na malebných transvestitov v Drienovci.

Vzhľadom k tomu, že robím stewardku na našej linke, ktorá síce lieta, ale iba na kolesách, tak cesta celými Čechami až na východ do Baszmeg City trvá v lepšom prípade deväť, v horšom desať, a v najhoršom hocikedy aj jedenásť hodín. Zavretá v klaustrofobickom priestore autobusu spolu s tak 30timi, ale väčšinou asi tak 70timi cestujúcimi.

Ako stewardka z povolania (starám sa o servis a pohodlie pasošov na palube) som časom začala poznávať taje ľudskej cestovateľskej psychiky a zmierovať sa s istými zákonitosťami, ako je napríklad, že zo zásady žiadny cestujúci nevyhodí malý drôtik, ktorým sú zviazané slúchadlá, ktoré dostávajú cestujúci k dispozícií na cestu, do pripraveného vreca na odpad, lež odhodí ho na podlahu či koberec, naivne si mysliac, že "sa to tam stratí".

V konečnom dôsledku vlastne majú všetci pravdu - všetky drôtiky sa stratia po pracnom vyzbieraní úbohou kolenačky lezúcou slečnou stewardkou. Sú však neustále isté situácie, ktoré aj trpezlivej úbohej slečne stewardke ošľahanej vetrami, ožranmi a sťažnosťami doteraz vedia zdvihnúť žlč. Z najčastejších uveďme napríklad:

1. Neschopnosť niektorých cestujúcich pochopiť aj po predošlom vysvetlení, že číslo 22 na lístku z Prahy, 2 z Košíc, 23 z Prešova a 3 z Popradu sú čísla NÁSTUPÍŠŤ a nie čísla sedadiel a že na ich mieste naozaj nikto nesedí...!

2. Vzácna vlastnosť (opäť iba niektorých špecialitkových cestujúcich samozrejme) pýtania si kávy a iných rozliateľných vecí zásadne na horských priesmykoch, prudkých obchádzkach a cestách piatej triedy, poprípade počas môjho presúvania sa urgentne na WC - pokiaľ možno priniesť kafé ASAP! (as soon as possible).

3. Klient nastupuje do autobusu s vedomím, že bude počas cesty blinkať, avšak zo zásady napriek zelenožltej farbe tváre si nedonesie blinkacie vrecúško, a z ešte väčšej zásady nepýta od slečny stewardky ani sáčok na blinkanie. Po poblinkaní autobusu ho odmieta upratať.

4. Na čísle 29 (just an example) sa slečna pýta na výber časopisov, ktoré má stewardka v rukách, ktoré jej hlasno a zreteľne vymenujete a ona si niečo vyberie. Pán na čísle 30 sa vzápätí opýta: "Prosím vás, a aké máte časopisy? " A na vašu mierne podráždenú otázku, či nerozumel, odpovedá so širokým úsmevom: "Ja som vás nepočúval..."

5. Klient si odskočí na WC, na ktorom vďaka miernemu nedostatku orientácie a sluchu (stewardka to totiž v úvodnej reči bliaka do mikrofónu) nevie nájsť svetlo a splachovanie. Vykoná preto veľkú potrebu, na ktorú WC v autobuse mimochodom vôbec nie je určené, potme a neunúva sa spláchnuť. Na miesto si sadne potichu a nenápadne a po 20tich minútach sa nezabudne ostražito a urazene sťažovať, prečo to WC preboha tak smrdí a ako je možné, že máme takúto hroznú hygienu v takej veľkej a super firme. Na obvinenia o tom, že je to predsa jeho hovno a že záznam z kamery nad záchodom proste nepustí, sa urazí a na centrálu pošle na slečnu stewardku sťažnosť, že ho krivo obviňuje zo srania. Stewardka je ten mesiac o osobné hodnotenie chudobnejšia a ešte musí po ňom spláchnuť ondatru.

6. Autobus zastavuje v Nitre a je vyhlásená 10minútová prestávka. Dvaja mladí bez akejkoľvek batožiny v dolnom kufri sa rozhodnú, že vystúpia už o 100 kilometrov skôr, než kde mali pôvodne vystupovať, teda v Banskej Bystrici, ako to majú na lístkoch. Nikomu nepovedia ani mäkké eF a po skončení prestávky ich stewardka márne ešte ďalších 10 minút čaká s nervóznymi šoférmi za prdelou, dokým nepochopí, že ZASE raz niekto vystúpil skôr...

7. Fronta pri stewardke pri nástupe do autobusu, všetci si nechávajú skontrolovať svoje lístky a stewardka kričí na plné hrdlo na celé nádražie, nech všetci láskavo ukážu lístky. Po tom, ako všetci z nástupišťa zmiznú do autobusu, ostávajú dvaja ľudia, ktorí doteraz neprišli. V čase odjazdu stewardka počíta ľudí v autobuse a napočíta o dvoch naviac. Samozrejme, že sa jedná o dvoch nezvestných, ktorí mali nastúpiť. Na otázku, prečo neukázali lístky pri nástupe, príde odpoveď: "My sme nevedeli, že treba ukázať..."

8. Stewardka zhodou okolností cestuje s vodičom, s ktorým už nejký ten piatok zdieľa posteľ, domácnosť a rôzne tajomstvá. Po prestávke sú už všetci nastúpení a spočítaní, na zastávku neprišiel jeden človek, je minúta po odjazde, pán vodič štartuje, autobus sa každú chvíľku pohne. Stewardka schádza dole do kabíny vodiča, aby dala svojmu priateľovi letmú pusu pre šťastnú cestu. Ich zhruba štvrťsekundový telesný kontakt pier, ktorý je asi podobne vášnivý ako pusa 80ročnej babičke, zbadá cez predné sklo opozdený cestujúci. Nastúpi celý natešený do autobusu, ani nepoďakujúc, že ho stewardka a vodič aj po odjazde zobrali, hoci nemuseli, aj napriek očividnej izolácií a zdržanlivosti dvoch zamilovaných ľudí, ktorí striktne dávajú pozor na zákaz telesného kontaktu v práci pred pasažiermi, nezabudne poslať sťažnosť. Stewardka i vodič sa musia zodpovedať vedeniu a obidvaja na daný mesiac radšej zabúdajú na osobné hodnotenie.

9. Stewardka hlási v noci 15minútovú pauzu. 5 minút pred jej vyhlásením prechádzala autobusom, aby sa ubezpečila, že nikto nič nepotrebuje. Svoju chvíľku voľna ide využiť na doplnenie nikotínového deficitu. Odstúpi od ľudí, aby neporušila kódex zákazu fajčenia v blízkosti klientov, na seba prehadzuje vlastnú bundu, aby neporušila kódex zákazu fajčenia v uniforme. Po troch sekundách a jednom šluku začnú za ňou do jej ústrania chodiť jeden po druhom cestujúci s požiadavkou kávy či iného teplého nápoja. Stewardka sa ohradí, že prestávka platí aj pre ňu, že si teda zafajčí a kávu im spraví po dofajčení, prípadn po opätovnom výjazde autobusu. Samozrejme, že o niekoľko dní príde sťažnosť na vedenie, že stewardka odmietla spraviť kafé a fajčila v dosahu cestujúcich. Stewardka v nervoch ten deň vyfajčí 3 krabičky.

10. Klient zmeškal autobus o šiestej z Prahy do Košíc, nakoľko je mierny analfabet a nevie čítať, že na lístku má napísané odchod 6:00. Myslel si, že cestuje o pol siedmej a obetavá stewardka ho zoberie na jedno z voľných miest a s centrálou vytelefonuje, že cestujúceho zoberie aj na už prepadnutý lístok, čo napokon vedenie proklientsky povolí. Klient na ňu po nástupe nabľačí, že chce sedadlo ku oknu a sťažuje sa na stewardku, že počas cesty púšťala filmy, ktoré už videl na ceste zo zahraničia.

11. Bonbónik na koniec: Stewardka počas dňa prechádza autobusom asi raz za pol hodinu. Daný cestujúci pri každom jednom prechode okolo chce kávu/čaj/čokoládu/kapučíno. Cesta trvá 10 hodín = 20 nápojov (teplé nápoje sú v autobuse samozrejme zdarma). Vždy cestou naspäť, keď sa však stewardka po roznesení nápojov vracia na svoje miesto, stihne už svoj nápoj vypiť a pýtať si okamžite "dupľu". 40 nápojov za cestu a keď tesne pred koncom cesty dojde v kávovare mlieko (náplň do neho je iba dole v kufri a muselo by sa kvôli nej zastaviť a do cieľa cesty zostáva cca. 20 minút), cestujúci vypení, že stewardka je lenivá a klame mu. A POŠLE SŤAŽNOSŤ.

Už ste sa niekedy pozreli na vec očami toho na opačnej strane, či už je to stewardka, čašníčka, predavačka v obchode, lekár alebo ktokoľvek, kto vás obskakuje v bežnom živote? Svoju prácu milujem nadovšetko a za nič by som ju nevymenila, ale uznajte... Niekedy je to naozaj o sľučku!

Ďakujeme za pochopenie, že sme tiež len ľudia a nie stroje a často sme pre vás nonstop hore viac než 24 hodín vkuse...

Dôležitá poznámka na koniec blogu: Popísané situácie v tomto blogu sa nestali všetky mojej maličkosti, mnohé sú pozmenené a akákoľvek podobnosť osôb v príkladoch s reálnymi postavami jazdiacimi našimi spojmi je rozhodne čisto náhodná. Taktiež sa týmto blogom nechcelo ani náhodou povedať, že všetci cestujúci by boli takíto, ba práve naopak - bola to snaha poukázať na extrémy, ktorých sa niekedy ľudia nevyvarujú... Takisto názory stewardky v tomto blogu sú iba jej osobnými názormi a nemusia nutne súhlasiť s názormi vedenia spoločnosti, ktorá ju (snáď ešte dlho) zamestnáva.

*** - vysvetlenie nájdete v profile

 Skutočný príbeh

11 0 0 0 0

Komentuj

8 komentov k blogu