Ako 18 ročná bláznivá rebelka bola na koncerte vo Valašskom Meziříčí :) :) :)

No takže 21. 6. 2013 som nešla do školy a po druhý krát som išla na koncert úžasnej skupiny Mandrage. Po Ostravskom koncerte Mandrage z 2. októbra 2012, som si myslela, že už to asi nemôže byť lepšie, pretože ten koncík z Ostravy pre mňa znamenal totálnu dokonalosť a veľkoleposť. No mýlila som sa...
O 10:39 išiel z Košíc expresný vlak priamo do Valašského Meziříčí a už deň pred odchodom som bola v totálnej radostnej eufórii. Do Val. Meziříčí som došla o pol 4 poobede a hneď som sa pýtala okoloidúcich ako sa dostanem na Zámok Žerotínu. Cesta do zámku trvala len 15 minút zo stanice. Mala niekoľko nádvorí a vstupné som platila len na jeden deň - 350 Kč.(asi 14 eur). Bol to festival Valašský Špalíček a trval dodneska 3 dni . Ja som bola len na ten deň , kedy vystupovali moje Mandrage
Chalani z Mandrage došli okolo pol 5 a som bola príjemné prekvapená z toho, pretože ich koncert mal začať až večer o pol 10. Zrazu som zazrela bassgitaristu Coopiho, gitaristu Bolana a za pár okamžikov neskôr som uvidela svojho Mandrage speváka Viťu.
Tak veľmi som túžila sa s ním už raz odfotiť a keď pripravovali pódium, Víťa začal pracovať sám a ja som si v duchu hovorila, že (Idem tam ... Musím sa ho spýtať, či môžem mať s ním fotku, ale nieee, nejdeem , čo ak odmietne?) Nakoniec som šla s tou myšlienkou, že nesmiem si nechať ujsť Ďalšiu šancu a tak som s túžbou išla za ním. Na moju otázku, či môžem mať s ním fotku, mi odpovedal kladne, že samozrejme. Podala som Coopimu mobil, nech nás prosím odfotí a potom som sa Víťovi poďakovala za fotku a on odpovedal, že ,,Není zač." a ja s úsmevom som si potom šla sadnúť na lavičku a celá som sa od radosti začala triasť, že som tú fotku získala a že som bola tak blízko môjho obľôbeného speváka. Až sa mi do oči hrnuli slzy radosti, že sa to vydarilo, a že po viac než pol roku vidím Mandrage znova. Neskôr som si všimla, že Víťa šiel do toho zámku na prvé poschodie a sadol si na otvorené okno. V jednej ruke pohár piva a v druhej cigareta... ROCK´n´ROLL
Pred koncertom dali na konštrukcie šňúry s plachtou, na ktorej bolo nové Mandrage logo. Keď sa začala melódia piesne Hledá se žena , tak plachtu strhli dole a začala show. Plno svetelných efektov a super dymové hmly a celá atmoška bola prepracovaná k dokonalosti.
Pri pódiu stálo pár ľudí a za nami ďalší a ďalší. No najviac bolo samozrejme počuť mńa a všetky texty som spievala s nimi, kričala som a radovala som sa, tešila som sa a tancovala z tej veľkeeej radosti, že znova vidím a počujem chalanov z Mandrage.
Dali 11 piesní a k tomu jeden prídavok (pieseň s názvom Mechanik.) Po koncerte som si šla kúpiť nejaké jedlo do okolitých stánkov a vybrala som si Čínske nude, lebo zbožňujem cestoviny.
Myslela som si, že chalani z Mandrage sa budú rýchlo ponáhľať domov alebo niekde preč, ale... našťastie tam zostali až do pol 1 (teda pokiaľ ja som tam bola, boli tam aj oni - Ja som tam ostala do konca celého programu / do pol 1) Viťa a bubeník Mates chodili úplne v pohode popri ľuďoch. Ľudia si ich veľmi nevšímali (ja som bola troška v šoku, pretože podľa mňa sú Mandrage naj skupina v Česku a pritom tak ticho, dokonca aj keď prešli okolo nejakých ľudí... Nechápem prostre.) Keď som uvidela Víťu a Mandrage, tak ja som sa tešila taaaak veľmi, že sa mi až zatočila hlava
Keďže vlak naspäť do KE mal ísť až ráno predpoludním, šla som na stanicu , na lavičku si sadnúť/ľahnúť. Bola mi trošku zima. Pôvodne som vedela, že sa stanica zatvára o pol 1 a otvorí znova o 3, ale jednoducho, potom som našla pri vchode do stanice papier s oznamami na rôzne akcie a taktiež to, že stanica sa zatvára už okolo 11 a otvára až ráno o 4...
Snažila som sa zaspať, ale to nešlo. Bolo mi troška chladno. Tak už ráno o 4 som si čítala knižku, ktorú som si zobrala pre prípad, že sa budem nudiť cez tú noc strávenú na stanici. Ráno okolo pol 7 sa ku mne ozval jeden chalan, mal okolo 25 ... možno viac a začali sme spolu kecať. Pýtal sa ma, odkiaľ som a že či nemám strach ísť sama niekam a obzvlášť tak ďaleko z K E do Čiech. Ale nemám fakt strach. Ak by sa mi preedsa len niečo stalo, tak by to bola pre mňa česť ... že to bolo kvôli hudbe, mojim oblubencom A TAK...
Celé tie tri hodiny som tomu chlapcovi hovorila o mojom legendárnom výlete v Ostrave a o mojich zážitkoch. Normálne som mu povedala, že obdivujem jeho vytrvalosť , že stále ma počúva a už cez 3 hodiny. Taktiež som mu povedala, že milujem češtinu a Česko a všetko , čo je s Českom spoločné... Potom som šla do Kauflandu a mňamky som si kúpila lékořicové JOJO cukríky za 10 Kč a farbičky za 29 Kč Potom som ešte raz išla ku tomu zámku a pozrieť si ešte raz námestie, urobila som si fotky a išla na stanicu. Vlak do KE priamo šiel len raz za deň, tak som išla na prestup v Žiline... Expres z Prahy mal 30 minútové meškanie a kým som došla do Žiliny, tak rýchlik do KE už dávno odišiel. Musela som čakať na ďalší vlak - 2 hodiny. Tak som išla do OC Mirage, v ktorom som už bola po 2krát a keď prešli 2 hoďky, vrátila som sa na stanicu. Začalo pršať a aj krúpy padali. Expres do KE meškal 20 minút a ten istý dôvod, čo predtým - výluka...
No keď prišiel vlak, spokojne som si sadla do jedného z kupé a spomínala na piatok. Úžasnéééééé dni , ktorééé mi navždy ostanú v pamäti. Milujeeeem to A ešte aj počasie mi prialo, na tom koncerte. Bolo určite cez 30 stupňov a kráásne svietilo slnko .
P.S. - Dúfam, že do konca letných prázdnin pôjdem ešte aspoň raz na koncert Mandrage, a zatiaľ mám plán , ísť na ich koncert v polke augusta , do mesta OSTRAVICE Samozrejme, v Česku... Tak držte palce

 Blog

1 0 1 0 0

Komentuj

6 komentov k blogu