Uz v dialke vidim tak dlho očakavany autobus.Este par sekund brzdenia a konecne stoji.Nastupujeme,ja slusne vychovany clovek davam prednost starsim ludom.Ostatnym je to ocividne jedno.V autobuse su dokonca aj volne miesta,konecne si aj posedim...Po tom ako som zakopla o nejaku velku tasku a obzrela si tak zbezne cestujucich (medzi ktorymi som spoznala aj par kamaratov). Sadla som si vedla mezmnameho fuzateho pana.Cita nejaky casopis a trosku sa na sedadle roztahuje.
Ked si tak sedim,uvazujem nad tym kolko ludskych osudov sa takto pretne v jednom autobuse.Priblizne 45 ludi,kazdy z nich ma svoje vlastne problemy.Kazdy uvazuje nad niecim inym.
Jeden sa ponahla k rodine, svojmu synovi slubil,ze si s nim zahra futbal.Dalsi rozmysla nad maturitami, v ruke drzi knihu a uci sa.Iny sedi vedla kamarata a rozoberaju nesmrtelnost chrusta....
Zrazu pride velke BUUUUUUUUUUUUUUUUUM.....
Autobus vybuchol.V jednej jedinej sekunde vyhaslo tolko zivotov.
Otec sa uz nedostane za svojim synom.Slecna uz nespravi skusku dospelosti a chlapci uz na to ci je ten chrust skutocne nesmrtelny...
zrazu sa zda byt jedno ci si nastupil prvy alebo posledny,vsetci skoncili rovnako...vsetko je prec.Este vcera tu boli a dnes uz nie su...Tolko ludi postihol tak strasny osud...Ako lahko sa da prist o milovanych ludi...
Blog
Komentuj
7 komentov k blogu
2
tento blog ma vela do seba... medzi tymi basnickami a depresivnymi vylevmi ... je to jeden z blogov nad ktorymi som sa ozaj zamyslela ... ano, skutocne je smiesne ako ludia pachtia za uspechom , materialnymi vecami ... a odrazu nehoda pretne nit zivota ... smrt nehladi na spolocenske zazemie ci majetok ... berie bez rozdielu ... v smrti sme si vsetci rovni
3
to nam setkym hovori aby sme si kazdy den uzivali tak ako keby bol nas posledny
4
Zaujimave zamyslenie,pravdive... prave rozmyslam,ze ako malo sa v zivote zamyslam nad tym,ze kazda sekunda moze byt ta moja posledna...
6
Len si treba uvedomit ze ludia vzdy budu pachtit za uspechom, mozno az vtedy sa uvedomia ked zistai ze niekoho stratili alebo oni samy sa stali cielom smrti a len tak je utielky z pod kosy. Ja som uz dvakrat take nieco zazil, priznam sa ze vtedy mi to vsetko jedno nebolo, fakt treba sa vazit to co je nam najblizsie, preotze aj ti ludia co maju prachy a slavu vzdy im nieco chyba a vacsinou im chyba laska, proste su samy.
7
hmmm...
Sasi,co to z teba rastie????dajaky spisovatel asi...
velmi pekne.....
Sasi,co to z teba rastie????dajaky spisovatel asi...
velmi pekne.....
Napíš svoj komentár
Všetci zomrieme, možno šťastný a možno v hlbokej depresií.. Ale zomrieme.
Čo ak to bude dneska prave niekto z nás???