Každé ráno prebúdzam sa, lebo ty prebúdzaš sa tiež. Žijem iba pre jediné, že ty žiť ďalej chceš. Nasledovať tvoje kroky je správne, to viem. Ísť cestou lásky za tým, koho milujem. Si moje Slnko, čo svieti aj v noci. Si moja duša, telo aj pocit. Si ako ligotavé zlato, no predsa bez ceny. Si ako neúnavný kompas, predsa večne stratený. Si môj most medzi láskou a svetom. Si moja jar medzi zimou a letom. Tvoje slová počujem stále. Tie, čo hoja všetky rany. Mám pred očami úsmev, čo otvára brány. Pre mňa si poklad, čo som nemohla nikdy mať. No bojovať budem večne. Teba sa proste neviem vzdať. Stále sa mi vynáraš z tmy, a ja na kolenách prosím. Len odpoveď na otázku: „Povedz láska, kto si?“ ... nikdy sa nedozvieš, že si to bol ty Báseň 1 0 0 0 0 Komentuj