stále chcel byť sám.
Nikomu nikdy neveril
a neuveril ani nám.
Nevyzradil nikdy nič
a už to nik nečakal.
Len on a samoty bič.
Trpel, no predsa neplakal.
Po lícach netiekli slzy,
v duši preveľká hrdosť,
neukázal, že ho to mrzí,
iba silu a srdca tvrdosť.
Vždy chcel byť iný,
vystúpiť z radu.
Nepriznal si viny,
neznal lásku, zradu.
Koľko bude bojovať?
Už len zázrak ho spasí.
Takto ďalej vzdorovať
nevydrží asi.
Zázrak dlho nechodil
i strážny anjel to vzdal.
Keď človek sám šancu zahodil,
prečo by on pracoval?
No nemožné sa stalo živým,
prišiel záchranca, prišiel on.
Dal koniec mračnám sivým,
rozochvel šťastia zvon.
Čiernemu životu dal jas,
dal mu slnečný svit.
Tma nevráti sa zas,
kým bude tu ten cit.
Cit priateľstvom zvaný,
v ňom našiel stratenú dôveru.
Hojí všetky rany
a nepozná neveru.
Dušu z plameňov vytiahol,
z pekla život spravil.
V správny čas zasiahol,
v správny čas sa zjavil.
Teplom mu srdce zohrieva,
že tento raz sa nemýli.
Konečne sa usmieva,
možno i v tejto chvíli.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
1
dhampir
18. 11.novembra 2008 19:13
prva cast basne na mna sedi ale ta druha smeruje skor do pekla ako z pekla
Napíš svoj komentár