Snažím sa učiť, sústredím sa a nútim sa prečítať aspoň pár riadkov. Vravím si, tých pár riadkov ma snáď nezabije.
No aj keby som chcela, aj keby som sa premohla a odignorovala ten puch v mojej izbe, ľudia za tou stenou, to zrejme nepochopia.
Asi majú šťastnú chvíľku či čo. Och, do riti, a celá moja snaha je.. a môžte hádať kde asi..
Spolubývajúca, na konci miestnosti, pri dverách húli o sto šesť, a rozpráva sa so susedom z druhej izby.
Keby ju len tak upratovačka videla, zasmiala som sa, asi by ju na mieste prizabila.
Vrátim sa ku knihe, zajtra mám skúšku, musím sa to učiť, prehováram sa.
Už by to aj šlo, no ľudia z druhej strany, druhá stena..si práve zmysleli púšťať si hudbu.
Nóo ako ono by to ani nevadilo, ale keď sa potrebujete učiť, zrejme vám nie je príjemné ak sa vám otriasajú steny, áno tie hnusné steny, za chrbtom.
Tie zvuky z oboch strán..teraz na to fakt nemám náladu.
Vzdávam to, asi prepadnem.
Hodím knihu do kúta, do toho hnusného kúta, nechcite vedieť, čo sa tam včera dialo.
Serem na to, pomyslím si a pridám sa k mojej spolubývajúcej. Ešte jednu vec, v tú dúfam..aby nás tu nenašla upratovačka..
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár