Prešla prestávka, a ja som sa opäť musela vrátiť ku škole. Nie, sedela som na mieste, čo iné by som asi tak robila. Nikto o mňa ani len nezakopol. Hlučná skupinka vzadu na mňa už dávno zabudla. Nepamätali si tie veci a udalosti ktoré som zaviedla v triede. Uznávam bolo to dávno. Ale boli to ony a oni, neznášala som ich. Ešte viac než ony a oni mňa. Ja viem možno som si to len nahovárala, ale zrejme, teda viac než zrejme to bola pravda. Čo už pomyslela som, taký je život. Raz víťazstvá, inokedy prehry. Hoci už zazvonilo, ony a oni tam ešte stále vzadu postávali, a vydávali hlasné zvuky, pripomínajúce revanie, pripadalo mi to úbohé, no zároveň smiešne. Boli ako stádo kráv, alebo skôr idiotov. Tresk, ozvalo sa triedou. Rozbili ďalšiu stoličku. Už to bola druhá za tento týždeň. Fajn, niekto sa bude musieť obetovať, no ja to nebudem. Ja nebudem, tá bez operadla, to niekto iný bude. Tentoraz. Učiteľka ešte stále meškala. Bolo to čudné, keby ste len vedeli aká som bývala predtým no časy sa zmenili, ja som sa zmenila. Zmenila som sa, musela som dospieť. Kedysi som ja bývala v tej hlučnej skupinke, tam vzadu. Áno, neuveriteľné. To ja som bola tá ktorá tak hučala. Nevšímala si ostatných, a myslela len na seba. Kašlala na školu, a robila si čo som chcela. To bolo moje staré ja. S búrlivou povesťou. No moje nové ja, bolo iné. Mohlo vám pripadať ako moje nové ja - biflošské nové ja. Teda aspoň s porovnaním medzi tým starým. Ja som si to ale nemyslela. Nie až tak veľmi. Zmena bola potrebná, pomyslela som si. Potrebná a nevyhnutná pre prežitie. Bolo to na smiech, ja viem. Skupinke vzadu som zrazu vymyslela novú prezývku, triedne štetky a .. na to som ešte neprišla. Ale prídem, to hej. Však času budem mať dosť, takže..Cez prestávky som sa aj tak len bavila s mojou naj. No ináč, som sa akurát stihla najesť, isť na wc - ko, pripraviť sa na ďalšiu hodinu, počúvať Ipod, opäť sa najesť..nič zaujímavého. Dobre, dobre uznávam, je možné, že sčasti (smiech), som sa priblížila, k biflošom. No opakujem zmena bola nevyhnutá. Rozmýšľala som ešte viac, ako ich neznášam, a ako je ona.. áno, presne tá taká... jedna, (smiech - opäť, ako ináč). Mala som pocit, a ešte stále mám, že my sme tá najnetolerantnejšia trieda na škole. Áno sme, aj učitelia o vravia. Ja viem, učitelia vravia všetko a aj na fyzike, no to si už nepamätám. Tam som často duchom neprítomná a píšem si ako napríklad aj teraz. Proste je to tak zmenila som sa a čo, nič s tým nenarobím. Pre mňa k lepšiemu. Prišla učiteľka, po 15 minútach meškania, no stihla som napísať toto. Zložila som pero, začala sa hodina.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
