- Deje sa niečo ? - spýtala som sa. Neodpovedal. Milovala som keď sa tváril tak filozoficky, ale teraz som to bolo iné, také čudné. Tvár mal vážnu, zachmúrenú. Ešte stále som nechápala.
- Odpovieš mi, či ako ?. Stále neprehovoril, no po chvíľke mlčania, predsa len - Vieš, musím odísť. Odísť, niekam veľmi ďaleko. Veľmi ďaleko od teba. Civela som naňho, nedávalo mi to zmysel. Prečo, prečo by to robil ? Po rokoch nášho vzťahu, len tak bezdôvodne odíde ? Len tak a mňa tu nechá zronenú ? Ja viem, že toto obdobie, bolo iné, ťažké, ale vravel, že všetko bude opäť v poriadku. Vari tým myslel, že odchádza ? Naznačoval mi to už predtým ? V duchu som si kládla mnohé otázky a dúfala, že sa mýlim.
- Prečo, prečo mi to robíš ? Povedz mi ten dôvod ? - zasypávala som ho svojimi otázkami.
- Pretože musím. Nemôžeme byť spolu. Vieš, ja ťa už nemilujem. Je koniec. - pozrel sa mi do očí, z ktorých sa valili slzy.
- Čože ? - zašepkala som.
- Ako to myslíš ? Všetko bolo v poriadku, ja ťa nechápem, však si vravel, že si šťastný. Vravel, si ako si založíme rodinu, aké bude všetko ideálne.
- Je mi ľúto, zrejme som sa mýlil. - posledný krát sa mi pozrel do očí - Zbohom. -
Pobozkal ma na líce a viac som ho už nevidela. Nechal ma tam stáť, uprostred miestnosti, s veľkými machuľami, ktoré spôsobili tie slzy. Tie slzy, ktoré spôsobil on. Áno, taká je láska. Krásna, no zároveň trpká.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
upirka113
11. 11.novembra 2011 21:34
Napíš svoj komentár