Každé Vianoce ako aj tieto prichádza akurát tak smútok a ľútosť, tak je to aj tento rok. Vždy mu to akurát tak pripomína to, že vlastne nemá nikoho s kým by sa mohol podeliť o svoje pravé city. Stále len márne dúfa, že príde niekto a ukáže mu svetlo. Ale márne. Naposledy keď mal nádej, zhasla ako keď jemný vánok sfúkne sviečku na náhrobnom kameni. Nehybne ostal sedieť na pohovke a plakal, po dlhej dobe pre niekoho plakal. Ale ten plač nebol taký ako vo filmoch či tak ako plačú naše mami. Bol to vnútorný plač, keď má človek pocit že mu od tej psychickej bolesti ide roztrhať všetky vnútornosti a on sa má chuť schovať do kúta a ostať tam až kým všetko nepominie.
Posledne mu zišlo na um, skryť sa do skrine a ostať tam. Len tak sedieť v tej tme a tiestnote, najlepšie a najexpresívnejšie vyjadrenie toho čo v poslednej dobe prežíva. Keby sa ho niekto opýtal ako sa má, alebo ako sa cíti. Stačilo keby proste vliezol do tej skrine a zakričal: „Takto!“
Úplne hlúpe a chabé otázky typu ako sa máš, ho iba zožierajú. Nedokáže pochopiť ľudí ktorí nevidia to čo sa deje okolo nich a hlavne to čo sa deje s ich blízkymi. Je to aj tým že vidia iba seba a radšej budú prispievať na nejaký blbý UNICEF, ako keby mali kúskom citu prispieť a tak možno zachrániť aj cennejší život, ktorý im až po jeho ničote bude milší. Keď sa tak pozerá von oknom, alebo prechádza sychravým počasím po tmavých uličkách, stále sa zamýšľa. Aké by to bolo keby tu bol niekto, kto by proste rozumel. Pri kom by cítil že jeho slová počúva a chápe ho. Nebolo by to len bezduché prikyvovanie alebo menenie témy. Len škoda že je to len v snoch a sny sú od reality vždy na míle ďaleko a z potencionálnej spriaznenej duše, sa stáva iba imaginárna predstava ktorá vládne v jeho mysli.
Dostáva sa do šialenstva, nevie ako ďalej, nič ho nebaví, chvíľkové pocity radosti vždy trvajú iba chvíľu a potom prídu tiesnivé pocity beznádeje a strachu. Niekomu by sa vyrozprával, ale nik nepočúva a vlastne ani on nevie ako sa niekomu otvoriť. Tak kde je vlastne chyba? V poslednej dobe vidí všetko čierno a do ničoho sa mu nechce. Má chuť sadnúť si a len tak byť, nič nerobiť s nikým sa nebaviť. Nájsť odpovede na všetky otázky a hlavolamy v jeho hlave. Či je to len domnienka ani on sám nevie. Možno fakt potrebuje nájsť niekoho, kto mu to všetko odpovie.....
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár