Opäť zjebaný, opäť na praxi, a opäť v nemenovanom prievidzskom podniku

Plus bonus: nový personál.

Klasika, 12:00 príchod, prezliecť sa a šup do kuchyne.
Tesne pred dverami som sa našťastie stihol zastaviť, a zohnúť sa.
Spomenul som si že dvere sa proti mne sprisahali.
Namiesto pozdravu sa ozvalo "Šaka-Zulu"
Nechápal som že čo..
V tom sa hlavný kuchár opäť ozval:
"Vy sa tak nezdravíte medzi sebou?"
Dobre no.
Všetci to nemusia mať v hlave úplne v poriadku.
Tento kuchár je živým príkladom.
Išiel som si umyť ruky.
Pri umývadle ma čakal nový kamarát.
Polička.
Vo výške mojej brady.
Čo vám drbe?
Chcete ma zabiť?
Zohýbam sa k točke, aôle zisťujem že takto to nepôjde.
Znamenalo by to náraz mojej hlavy do novej poličky.
Tak som si čupol.
Asi som bol za kokota.
Nevadí.
Je to moja hlava, nedovolím nejakej poličke aby mi ju zdemolovala.
V tom som dostal ťažžkopádnu úlohu.
Choď šúpať cviklu.
Smutný som sa pobral šúpať cviklu, a rozmýšľal som úprečo ja, ktorý som prišiel v čerstvo opratých veciavh musím ísť šúpať cviklu, a spolužiak ktorý už mal 5 hodín za sebou, a teda bol zasvinený od všetkého možného aj nemožného šúpe cesnak.
No nevadí.
Po návrate do kuchyne sa na mňa zahľadela čašníčka a spustila:
"Aha!"
"To je ten ujo s trávou!"
"Ten..."
"Bob Marley!"
Hlavou mi ako strela preletala myšlienka...
Ty sa prosím ťa preber z toho sna ty piča lebo ti jebnem facku sa ti bude o bobovi aj snívať.
Označenie Bob Marley ma z nepochopiteľných dôvodov vytočilo.
Tak som si šiel zapáliť.
Podozrievavo so si premeral dvere, masl som zvláštny pocit že sú zase nižšie.
Učupený som teda šial aj tam, aj späť.
A potom šup ku riadom.
BUM...
šupa.
Rozmýšľam že čó...
A v tom mi dopne.
Nazdar polička.
Už sme sa stretli.
Som rád že sme sa spoznali bližšie.
A potom už len riady.
A riady.
A pomedzi to riady.
A sem tam riady.
Pre zmenu.
Aby to nebolo také jednotvárne.

 Blog

24 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu