Cit tak zradný, veľmi chladný,
no dosť krásny, aby bol vábny.

Voňavá ruža a jej puk v rozkvete,
pažravá rastlina čakajúc obäte.

Oceán veľký, modrý a voňavý,
bažina plytká s mlokmi a žabami.

Obloha nebeská, anjeli spievajú,
pekelná priekopa, havrany škriekajú.

Samota - stav, čo duša doň vkĺzne,
bývali spolu, dnes to tu pustne.

Býval tu s ňou, no ona bez neho.
Bývala s ním a zabudla na meno.

Zasadiť ružičku s pažravou rastlinou,
rastlina stane sa prekliatou gazdinou.

Zostala bez neho, nevšimla si toho.
Zostala sama, prišla o mnoho.

Niekde sa oceán stretá aj s bažinou,
bažina urobí to miesto pustinou.

Zostal on bez nej, nemá nič vzácne.
Zostal len sám, priznať to nechce.

Obloha v priekope na konci sveta,
peknelní anjeli, jeden z nich ......... spevavo škrieka.

 Blog
Komentuj

4 komenty k blogu

1 
fotka
puffko  11. 12. 2007 13:54
velmi pekne... a ten anjel nelieta?
2 
fotka
baboka  16. 12. 2007 13:27
velmi pekne...najviac sa mi pacila pasaz : Býval tu s ňou, no ona bez neho.

Bývala s ním a zabudla na meno. velmi pekne
3 
fotka
kris131  18. 12. 2007 13:48
pekne..........tie protiklady, ktore sa aj tak raz spoja. Mas talent
4 
fotka
ygor  6. 1. 2008 15:12
krasa tie protiklady su dobre vystihuju krasne tu podstatu... evokuje mi to aj protiklady pohladu jedneho aj druheho na cely problem samoty

opat raz vynikajuce
Napíš svoj komentár