sklenená ozdoba vypchaná olovom.
Jemná je maska, na tvári ozdoba,
v srdci tak smutná a prekliata úsmevom.
Dokiaľ sa chodieva s krčahom po vodu ?
Prázdna tá nádoba, už na zemi rozbitá,
vezmi kus do ruky veď pruknutá je maska.
Nič nevidieť dovtedy, kým ešte nesvitá,
pozor však, črepina sklenená pod pätou praská.
Je neskoro nad rozliatym plakať ?
Po zemi leje sa brečka nechutná,
vzduch s olovom pri vdychu sa mieša.
Vezmi handru, buď slúžka ochotná !
Utriem to, veď nemám krv, čo vlastní knieža.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár