Kiežby som stála pri priepasti " Holých duší ", vedela by som všetko, čo každý z nás iba tuší. Odkryté tajomstvá nahé na dlani, vedela by som všetko o ľudskom poznaní. Hriechy, tajomstvá i nevinné vyznania, to všetko bych vedela z tichého priznania. Z tmy sa tam vynára nemálo faktov, o správaní oblúd bez ľudských taktov. Vyznávajú činy, čo spravili v zlosti, vtedy, keď konali bez chrbtovej kosti. Je to jak väznica, kde zostali bezmocní, tam kde ich odsúdil ten najvyšší - všemocný. Či už sú v oblakoch, či v ohni dolu, jak v známom filme, kde kazdý má istú rolu. Tak vlastnou spoveďou v priepasti duší, najvyšší všetko vie, nie iba tuší. Blog 0 0 0 0 0 Komentuj