Bolo to viac než jasné. Na chvíľu som našiel niečo, čo by som chcel skúsiť robiť. Išiel som na pohovor do regionálneho rádia. Hlas som na to mal, lenže už po pár minútach som bol odhalený, že keď som nervózny, mám problém s kreativitou. A ku tomu, si dokonca občas neviem spomenúť na jednoduché slová ako napríklad vidlička, kýbeľ a tak. A to by mohol byť v rádiu veru riadne veľký problém. Napriek tomu ma zobrali na skúšobnú dobu. Dokonca ešte v ten deň na pohovore som nahral jednu reklamu, ktorá mala ľudí prinútiť kupovať hrnce. Skúsenosť ako lusk.
Taktiež som sa začal cítiť trošku lepšie. Zmena prostredia a to, že som nevysedával celý deň doma v izbe mi podľa všetkého pomohlo. Mojím vlastným psychologickým rozborom by som usúdil, že to bolo kvôli tomu, že som mal menej času premýšľať o veciach, ktoré mi moc nepomáhali. Ak mám povedať pravdu, veľa krát som cítil, že mi to takto bez tých myšlienok nevyhovuje a že sa len snažím otupiť moje pravé ja, no i tak som s tým nič nespravil. Ktovie, či som mal vôbec na výber.
Pohovor bol teda v celku obyčajný, ale ako som už povedal, pre mňa zážitok aspoň na dve zimy. V životopise som toho nemal viac ako bolo treba, veľa medzier na vyplnenie strany. I tak som bol na ten životopis hrdý, medzery rozmiestnené tip-top, takže som sa cítil ako keby bol taký luxusný, že i to málo čo na ňom je posadí hocikoho na zadok. Keď si ho čítal pán Green, ktorý robil so mnou pohovor, namiesto toho, aby som sa na neho uprene díval, obzeral som si pomaly miestnosť a vstrebával som všetko čo sa dalo. Potom prišli na rad otázky. Tie klasické ani nestoja za reč, no otázka, že ci veľa čítam ma prekvapila. Neviem ako som si neuvedomil, že sa ma na niečo také bude pýtať. Na pohovor som sa snažil aj trošku pripraviť, no o knihách som nerozmýšľal. Netuším, či som niečo niekedy prečítal. Na poličke som mal knihy, ale tie som tam mohol mať len tak vystavené. Tak trošku som bol v kritickej situácii. Keďže sa na mňa pán Green uprene pozrel, bolo jasné, že mu na odpovedi záleží. Celkovo ľudia, ktorý sa pýtajú na niečo, ich to niečo zaujíma. Teda aspoň tak by to malo byť. Povedal som mu, že občas nejakú knihu chytím do rúk, ale čítaniu sa nevenujem toľko koľko by som chcel. Výborná odpoveď, v mojej hlave sa pustili konfety a videl som zástupy najslávnejších a najmúdrejších ľudí ako mi gratulujú. Reakciu pána Greena som si nevšimol, ale som si skoro istý, že mi chcel pogratulovať tiež.
Cítim, že občas mám zmeny nálad. Občas sa cítim ako šťastné decko, ktoré nevie, že raz zostarne. Nie, že by bolo starnutie zlé, podstata je niekde inde. To decko nevie, že je vôbec zostarne, minimálne nevie čo to znamená. A inak, práve dnes som čítal v časopise jeden zaujímavý nadpis. Sexom k dospelosti, láskou k starobe. Vôbec neviem prečo si tieto veci v hlave spájam. Cítim sa viac starý ako dospelý.
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár