Túto básničku som napísala asi pred rokom, bola to moja prvááá Majte pochopenie...


Keď po rukách ti steká krv červená,
vedľa seba máš listy a žiletku.
Cítiš sa tak strašne zranená,
rada by si zahodila tú spomienku.

Ty si ho milovala,
on ťa klamal.
Využíval to
a ty si mu verila.
On nechcel teba,
inú si hľadal.
Slza chladnú hladinu sčerila.

Už nevieš čo máš robiť,
všetky moria si slzami naplnila
Nechceš už nikdy nič stratiť,
pred všetkým si sa uzatvorila

Uzavrela aj pred tým pekným,
Aj tak v to už dávno neveríš
Pre teba je celý svet čiernym,
Už len na spánok sa tešíš..

Chce cítiť chladný dotyk zeme,
najradšej od spodu a prikrytá.
Po svete chodí v smrti mene,
je už úplne stratená?

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár