Je jedna hodina v noci a mne sa ešte nechce ísť spať. Aby som „zabil“ čas, pozerám M*A*S*H. Som konečne na 226. časti. Ale poďme k veci...

Za posledné 2 mesiace som sa neskutočne zmenil. Zmeil ma môj rozchod o ktorom vo fórach často píšem. Rozchod sa určite dotkol každého kto ho zažil. Niektorí to zvládaju vynikajúco (povedal by som, že práve tí, čo kopačky dali), a zasa niektorí ho nezvládaju vôbec. V najhorších prípadoch to končí samovraždou. Ale aby som nepísal o veciach, ktoré každý z vás už vie, pohnem sa ďalej...

Dva dni po rozchode som sa rozhodol poriadne sa opiť, k čomu mi pomohli aj moji kamaráti, ktorí ma nielen pozývali, ale ešte mi naliali do brzdy (piva 12°) rum. No to ma dorazilo. Začalo to tancovaním prvkov z karičky (ktorú som nikdy nevedel), cez zdravenie všetkých áut ktoré išli okolo, až po príjemný rozhovor s tabuľou udávajucou cenu benzínu. Vtedy som vypol a prebudil som sa až ráno v posteli. Čo sa dialo potom, som sa dozvedel až neskôr od kamošov čo ma doslova odtiahli domov (cca 4 km). No vtedy som sa fyzicky cítil rovnako ako psychicky. Bolo mi strašne, a najradšej by som sa hodil pod auto a ležal v nemocnici.

Ale dostal som rozum, a prevládla myšlienka, že mám rád život

Potom nasledovalo ďalšie štádium, kde som sa s ňou chcel dať zasa dokopy, pretože som ju ešte ľúbil. Škoda, že srdcu sa nedá rozkázať, aby prestal niekoho ľúbiť, napriek tomu že ten druhý UŽ stratil záujem. Začal som za ňou znova chodiť a priateľsky sa rozprávať. Ona to využila a veľmi milo si vypýtala odo mňa oznamko, aj jednu rekvizitu na jej stužkovú, čo mala o pár dní. Vtedy bola ako cukor. Akonáhle nič nechcela, premenila sa na ľadovú kráľovnú, čo ma vnáralo do ďalšej, hlbšej depresie.

Celkovo od rozchodu, som stratil životný optimizmus, prestal som sa baviť s kamarátmi o bežných veciach, nič sa mi nechcelo. Veď načo aj... veď zmysel života vidím v rodine, a stratil som aj ten základ z ktorého by som mohol tu rodinu „vybudovať“. Tak načo sa namáhať robiť niečo iné?

 Skutočný príbeh
Komentuj
 fotka
55lienka  13. 1. 2008 10:06
Ja som na tom tak nejako podobne, ale stale som s priatelom, aj ked sme prezili nejake tie hádky, po kt.nasledovali rozchody..a dnes sme prave spolu 9 mesiacov, keby sme sarozisli tak by som urobila presne to iste aj ked som baba..
 fotka
anamara  20. 1. 2008 12:16
no jo kamosi ti vtedy pomohli hh... sak vieme o com je rec :o)

este stastie ze si sa pod to auto nehodil a rozhodol si sa spravne ;o)
Napíš svoj komentár