Úvodná časť o tom, ako sa žije v byte s dvoma arabmi na jednom parížskom predmestí, úvodná časť k príbehom, ktoré píše sám život, úsmevné i smutné, no hlavne pravdivé. O tom ako sa najlepšie preskakujú turnikety v metre, ako sa nepomýliť pri blokovaní nákupu pri samoobslužnej pokladni, prečo sa arabskí muži pri stretnutí pobozkajú, čo nesmie chýbať správnemu francúzskemu študentovi v taške a oveľa viac...

Do Paríža ma zavialo už v septembri, v rámci programu Erasmus, na Univerzitu Cergy-Pontoise, kde ma vyslala EUBA (Ekon. univerzita v BA)na jeden semester (dnes si hovorím, ešteže tak, že len na jeden .
Študovať som tu prišla teda ekonómiu, hoci môj pôvodný odbor sú medzinárodné vzťahy. No celé prostredie je viac ako "medzinárodné" takže som sa už napríklad nechtiac naučila čo-to o arabskej kultúre a zvykoch, ale aj živote austrálčanov, islanďanov či cyperčanov...
Ako som už spomínala, moja škola aj byt sa nachádza v parížskom predmestí, ktoré sa nazýva Cergy (na 100 percent ho nikto nepozná, asi tak ako ja ešte pred pár mesiacmi). Cergy má skoro 60 tisíc obyvateľov a bez použitia internetového vyhliadača si trúfam povedať, že je tu 90 percent arabov a černochov - černochov určite viac, no a zvyšok sú belosi.
Námestie tvorí jedno nákupné centrum (typu Aupark, no zďaleka nie také veľké), pár kaviarničiek, obchodíkov s arabskými a čínskymi potravinami, ďalej pošta, banka a prefektúra, plaváreň a klzisko. V podzemí sa nachádza stanica rýchlovlakov, ktoré sa volajú RER. Pri veľkom
šťastí tam nestoja policajti, takže možno preskočiť turnikety a ušetriť minimálne 4 eurá (o tom ako sa prechádza cez turnikety najlepšie, či koľko "málo" stoja lístky na metro, napíšem neskôr).
Do centra Paríža sa teda dá dostať za dobrú 3/4 hodinku, a tak nečudo, že mnoho zo "Cerganov" nemá chuť stráviť každý deň v najkrajšom meste sveta... rovanko ako ja. Síce som už navštívila niekoľko zaujímavých lokalít, moje najčastejšie "pôsobenie" je hlavne tu v Cergy.



Na záver úvodu len dodám, že prekvapenia, ktoré na mňa čakali už od začiatku pobytu by ma rozhodne ani vo sne nenapadli, ale...
C´est la vie!

(...nabudúce o tom, ako som skoro bývala pod mostom)

 Denník
Komentuj
 fotka
pukynka_15  29. 10. 2009 18:25
zaujímavé, teším na pokračovanie..
 fotka
dreamagall  29. 10. 2009 20:37
zatial si toho vela nepovedala, akurat to o čom budeš písať v dalších blogoch. Zaujalo ale mohlo to byť aj lepšie.
 fotka
saddath  29. 10. 2009 23:30
no som zvedavá na pokračovanie
 fotka
neway  30. 10. 2009 20:09
aha, takze medzin.vztahy
Napíš svoj komentár