Nuž ale ako to už chodí, plány sa často menia. Bol piatok večer a spolubývajúci si opäť raz pozvali svojich kamarátov. Štyria arabi na byte... pohoda. Kým pozerali futbal a kričali z plných pľúc pri každom náznaku gólu, bolo mi to jedno, dokonca som sa občas aj pousmiala.
No s pribúdajúcimi hodinami a neutíchajúcim krikom mi úsmev pomaly zamŕzal.
Bytom sa niesli arabské hitovky, pripomínajúce žalostné ujúkanie a vrcholom všetkého bolo, keď sa do tohto „spevu“ pridal aj spolubývajúci.
Ako som dnes ráno vyzistila, v noci sa hralo aj playstation, no tie zvuky, čo pri tom vychádzali by som skôr prirovnala k sledovaniu porna. Výkriky, zavíjanie, dupotanie a ďalšie neutíchajúce nedefinovateľné zvuky ma už o štvrtej ráno privádzali k šialenstvu. No skôr ako som vstala, že im pôjdem konečne aspoň oznámiť môj plán spánku, všetci sa rozpŕchli a v byte ostal kľud. Ešte hodnú chvíľu som sa mrvila až kým som nezaspala...
Jedenásť hodín ráno. „Vrrrrrrrrrr! “ ozýva sa zhora. Toto snáď nie je pravda, pomyslím si.
Kto preboha môže v sobotu prevŕtavať byt? ? ? Vŕtačka strieda kladivko a ja lapám po mp3-ke, púšťam si čo najhlasnejšie The Beatles, Razorlight, MGMT, Jamiroquai, Noisettes a vôbec všetko zaradom, čo sa dá. Snažím sa zaspať, no už sa len prevaľujem... pri každej jednej pesničke si na niečo či na niekoho spomeniem a s nevôľou sa pomaly poberám von z postele, oproti novému dňu.
Záchod
Komentuj
Komenty k blogu
1
snehovavlocka
31. 10.októbra 2009 18:56
to vŕtanie by som ešte pochopila, ale tvoji spolubývajúci by ma časom asi pripravili o nervy, ak by sa tak zabávali pravidelne a tá predstava ujúkajúcich Arabov nepríjemné
Napíš svoj komentár