myšlienok,
hanby a,
pokory ktorá mi svieti,
v rohu ulici
zavíja.
A zabíja,
nenávisť a odcudzenie,
pri mne a vo mne,
čakám prebudenie,
Bože áno,
daj každý deň ráno.
Ak nie nové,
tak aspoň ráno,
a ja viem že áno, dáš,
raz som dole,
a raz hore,
ale viem že Ty ma máš.
A preto sa nebojím,
nebudem sa chvieť,
navonok možno, nie v duši,
lebo môžem všetko smieť.
Očisti ma, cesta pustá,
obijmi ma.
Ako dieťa za tebou, otváram ústa,
prijmi ma.
Prijímaš a dávaš,
objímaš a miluješ,
v smútku mi na harfe hrávaš,
na bubne mi bubnuješ.
Ďakujem Ti Pane,
milujem Ťa ako viem,
prestieraš mi stôl, voskuješ mi sane,
a ja letím,
k Tebe len!!!
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár