Shaolingirl
4. 1.januára 2010 01:26
Kameň, uzol a moja maličkosť (alias-zas sa potrebujem vyfiltrovať)
Tentokrát však nepristál bolestivo na mojich nohách. Tentokrát ho v pravej chvíli zachytila tá pravá osoba. Ďakujem! Ty presne vieš kto! Síce sa ti trochu čudujem, že ťa ešte stále baví chytať balvany a kamene, ťahať ma z tekutého piesku či oblakov...
Ten kameň sa volá zmätok. A ty by si ho dokázala rozuzliť, no poznáš ma...Kedysi by som ho rozhodne rozťala ako správny gordický uzol...No dnes? dnes si ho prezerám zo všetkých strán a aby som nepoškodila povraz či kameň či čokoľvek a nič, tak nekonám. Proste len stojím a bojím sa. Spraviť krok, nadýchnuť sa, odpovedať...
Nebudeš radiť, nebudeš sa do toho motať. Viem. Je to môj boj. Viem, že ak by som zaspätkovala tak by som obviňovala... Všetkých a všetko.. Len nie seba a svoju zbabelosť.
Prečo sa bojím? Strachu, sklamania, neúspechu, zrady...bolesti?
Prečo to nie som ja? Ja z roku 2008? Nie "09 a určite nie to párdňové čudo z 2010. Proste stará ja. Tá, ktorá trávila väčšinu času s kamošmi a spotenými tričkami, s knihami a snami a nie toto... Toto čudo zahrabané v Ciliophora a poučkách o infanticíde a polygýnii...To, divné stvorenie, ktoré nemá čas na to dôležité...Na priateľov, rodinu, sny...
Musím sa vzchopiť. Upratať z cesty balvany, rozviazať ulzy a pozrieť sa opäť priamo životu do očí zo slovami - JA SA ŤA UŽ NEBOJÍM!!!
Ach jaj... Viem, že mi povieš, že som to stále ja, že som výnimočná...A blbosti okolo. Lenže čo mám z toho keď sa tak necítim?! Prosím, ak sa ti naskytne príležitosť, tak mi vlep jednu facu... Na prebratie, spamätanie...
Bo toto, čo mi zostalo zo života mi nestačí a nechcem sa pokúsiť postaviť z chodníka, keď už bude neskoro....
_______________________________________________________________
Opňť jeden príjemne filtračný blog za sebou...Ja sa cítim lepšie a to je podstatné...
Blog
Komentuj
6 komentov k blogu
1
nicmanenapada
4. 1.januára 2010 01:39
"rčite nie to párdňové čudo z 2010" - toto sa mi najviac páčilo A náhodou aj viem, čo si tým myslela
2
prvé dva odstavce boli veľmi pekné, tá myšlienka, ktorá v nich bola 5*
4
hovorila som ti to velakrát a ešte veľakrát ti to zopakujem - si to stále ty len si sa obalila titánovým obalom, ktorý sa zdá byť nepreniknuteľný....ale nie mnou Ja vidím aj pod neho aj keď to tebe samej robí problém...vidím pod neho a snažím sa ho odstrániť a ver tomu že mne sa to raz podarí a nehovor že nie optimistu o opaku nepresvedčíš
5
Krásne napísané a vlčica do toho,... verím že sa ti to raz podarí,...
shaolingirl:meníš sa,ak by si sa nemenila nezískala by si žiadne nové poznatky,stagnovala by si stále na tom istom mieste.Meníš sa ale napriek tomu raz zistíš že si to stále iba ty,...nikto iný,....
shaolingirl:meníš sa,ak by si sa nemenila nezískala by si žiadne nové poznatky,stagnovala by si stále na tom istom mieste.Meníš sa ale napriek tomu raz zistíš že si to stále iba ty,...nikto iný,....
6
Občas by som tiež takto chcel povedať životu niečo do očí... lenže moc to nejde... lebo všetci ostatní okolo mňa sú presvedčení o iných prioritách, než uznávam ja. a je to potom ťažko... najviac ma trápi, že niektorých ľudí som nevidel mesiace, lebo na to nemám proste čas.
Napíš svoj komentár