Veľa ľudí vraví, že stredná cesta je tá zlatá... No sú aj ľudia, ktorí tvrdia, že úzka cestá, najmenej prechodná vedie k tomu čo chcem. A čo ak sa tie cesty nezhodujú? Čo ak som na rázcestí a stredná cesta je široká asfaltka a krajná je uzučká, blatitá s ostrými kameňmi pod nohami? Kadiaľ ísť?
Počula som tiež, že pomaly ďalej zájdeš. Bezpečnejšie a premyslenejšie kroky by mali priniesť úspech. Ale pomaly je pomaly. A druhí vravia, že kto prv príde, ten prv melie. Tak ako? AK pôjdem pomaly, možno zájdem ďalej, ale určite nebudem prvá. A ten kto bude prvý mi odnesie môj poklad.
Vraveli mi, že život je sviňa a tak treba žiť podľa jeho pravidiel. Oko za oko, zub za zub. Ale druhí im protirečili, vraj takto nič nedosiahnem. Vraj je lepšie, keď človek žije podľa: kto do teba kameňom, ty doňho chlebom.
Taktiež mi vraveli, že sa mám usmievať. Stále, bez prestania. Aj keď je mi zle. Lebo nikdy neviem, komu môj úsmev pomôže a spríjemní deň. No počula som aj, že ostatní neznášajú faloš, tvory, nazývajúce sa ľuďmi, ktorí sa smejú aj keď im spod masky vyvierajú potoky sĺz. Vraj to nie je dobré, je to podlé a klamlivé, vraj sa má človek tváriť tak ako sa cíti. Takže aj sa zamračiť, aj si poplakať.
Tak a teraz čo? Čo mám robiť? Jedny vravia tak, iný onak. Ako nájdem svoj poklad? ? ?
Jednoducho. Kašlem na rady a budem si žiť svoj život podľa seba. A hoci neviem teraz odpovede na svoje otázky, aj keď mám vo svojom vnútri chaos...odpovede si ma časom nájdu a pokoj sa mi nemôže vyhýbať naveky. Možno raz zistím, že cenu má to čo mám a nie to čo by som mať chcela.
Ktovie...
No zistím to iba tak, že začnem žiť. Tak...a ide sa na to. Idem hľadať poklad. Kto sa ku mne pridá?
Blog
Komentuj
7 komentov k blogu
1
vlcica1989
27. 11.novembra 2009 22:39
s tebou by som išla aj na kraj sveta a je mi jedno akou cestou to bude či tou zlatou strednou alebo tou blatistou a kamenistou
3
...keď raz nájdeš cestu bez prekážok, tak ver, že nikam nevedie.
Mnohé veci pochopíme až neskôr.
Je to škoda, ľahšie by sme boli zmierení so sebou.
Mnohé veci pochopíme až neskôr.
Je to škoda, ľahšie by sme boli zmierení so sebou.
4
ja sa pridam ( aj ked sa bojim ) ... nielen ty sa zamyslas nad takymi otazkami podla coho sa teda spravat ked kazdy hovori inak ... asi ako v skole ked sa na vykrese paci profke nieco a dalsej zas nieco ine... vtedy je najlepsie urobit si to podla seba a profky potom dojdu a aj tak sa im to lubi ( no nie vzdy )
... inak ako to robis ze sem vzdy napises nieco na co myslim a rozmyslam ci napisem blog ... ktory by samozrejme nebol taky dobry ako tento to je jasne ... fakt sme sa v minulosti nepoznali?
... inak ako to robis ze sem vzdy napises nieco na co myslim a rozmyslam ci napisem blog ... ktory by samozrejme nebol taky dobry ako tento to je jasne ... fakt sme sa v minulosti nepoznali?
6
dosť dobré.. super myšlienka, teraz nad tým všetkým premýšľam aj ja
7
ja sa pridam.ale myslím ze najväčší poklad sa skrýva v srdci ako tu už bolo písané a sú ním láska, viera a nádej.
Napíš svoj komentár