OSUDOVÁ NOC NA KTORÚ NIKDY NEZABUDNEM...........hoci by som chcela.... =(

Stretávka zo základnej školy. Opekačka. Oheň, tma, staré tváre s novým nádychom... Chlast. Všetko by bolo krásne, všetko by bolo super nebyť posledného slova. Alkohol – pivo, víno, čerešňa, vodka, ....Objavili sa aj nápoje charakteru kofola či džús, no tie boli na výrobu strikov alebo len tak pre okrasu. Nik ich totiž nepil...Ani ja nie...

V skratke, nálada gradovala s počtom vypitých fliaš či pohárov... Všetci boli nachlastaní, ožratí...aj ja.

Mala som to šťastie, že som bola jedna z prvých osôb, ktoré opustili túto pospolitosť. Odišla som okolo polnoci. Neodišla. Nechala som sa odviezť kamarátkiným frajerom. Ona a ešte pár išli ešte na diskotéku...ja som smerovala domov. Po svojich by som sa asi v zdraví domov nedostala. Mala som dosť.

Bránu mi odomkla mama...Jej reakcia bola okamžitá – ty si opitá- povedala neveriac svojím vlastným očiam. Ani ja som neverila. Nevypila som toho až tak veľa, no nevypila som toho ani málo. Nebudem menovať čo všetko, no mala by som dostať titul za majstra v miešaní.

Dopotácala som sa do izby, vyzula si topánky a nasmerovala som si to rovno na záchod. Dobre som si ho poobzerala popri vracaní z blízka. Bolo mi zle...ale mala som šťastie, stihla som prísť na záchod včas, aby som nepovracala zvyšok domu.

V izbe ma už čakala mama. Keď sa mi podarilo bez zakopnutia alebo vrazenia do steny posadiť na posteľ, začala mi mama dohovárať a karhať ma. Ja som sa zatiaľ s vypätím posledných síl prezliekla do pyžama. Nastavila som si budík, keďže na ďalší deň skoro ráno som mala program. Mama odišla z izby sklamaná, zhasla svetlo a zatvorila dvere.

Hneď na to som vyšprintovala z postele na záchod. V družnom rozhovore so záchodovou misou som strávila asi hodinu. Tá sa toho o mne dozvedela! Ona jediná vie, čo všetko som popila. Lebo celý obsah môjho žalúdka sa ústami dostal von. Bolo mi zle, hučalo mi v hlave a sediac oproti záchodu, sledujúc tancujúce steny som sa modlila, aby som nezaspala na kachličkách ale dostala sa späť do postele.

O piatej mi začal zvoniť budík. Hlava ma bolela, bolo mi zle a musela som sa ísť scivilizovať. Páchla som, bolo mi zle, sucho v ústach, oči podliate krvou....

Mimoriadne rada by som povedala, že som si to celé vymyslela, no nie. Je to pravda. Čo mi to prinieslo? ? ?

-na tú noc som sa stala členkou partie zo základky, avšak o toto členstvo som nikdy nestála, keďže som ich správaním vždy opovrhovala, hnusilo sa mi
-druhý deň (ktorý som chcela stráviť s ľuďmi, ktorých mám rada a vážim si ich) som mala znepríjemnený bolesťou hlavy, neustálou nevoľnosťou a nutkaním zvracať
-sklamala som mamu
-zhnusila som sa sama sebe
-...

Múdri ľudia sa učia z chýb iných, hlupáci potrebujú všetko zažiť na vlastnej koži, až potom uveria, že oheň naozaj páli.... Ponúkam svoju nerozvážnosť a blbosť ako memento, výstrahu pre všetkých múdrych ľudí.... Hanbím sa za to, preto som sa rozhodla potrestať tým, že oznámim všetkým ľuďom, najmä tým, ktorí ma poznajú a majú radi, aká som blbá krava.

Ak by sa dalo niečo zo života a skúseností vymazať alebo vrátiť späť, tak ja by som jednoznačne chcela vymazať alebo vrátiť tú noc. No nejde to. Nikdy nezmeníš to čo si už vykonal, nikdy nedokážeš vrátiť späť slová, ktoré si už vyslovil.... Môžeš potom ľutovať, no v zázname tvojho života to zostane poznačené na veky. Tak ako v mojom, tá osudová noc.

 Denník

20 0 0 0 0

Komentuj

17 komentov k blogu