Potreba písať o čomkoľvek....napríklad o profesorskom vyjadrovaní
Prečo vždy, keď sa mám učiť, tak ma chytajú neprestajne tiky písať... O čomkoľvek...O práčke, ujovi horárovi o spotených rukách či zamrznutom lete...O čomkoľvek len sa vyhnúť knihám, skriptám a poznámkam...A čím je termín skúšky bližšie, čím naliehavejšie pociťujem, že by som sa už aj mohla do tých papierov pozrieť, tak tým viac mám chuť písať.
I teraz je tomu tak. Po mojej pravici ležia rozpísané poznámky od jedného profesora, ktorého považujem za nedochvíľneho nudného trubiroha, na stene visí krásne vlastnoručne vypracované členenie Protista a za riťou mi horí termín 5.1. kedy mám skúšku.A ja miesto svedomitého učenia klepkám do klávesnice akoby sa nechumelilo....
Vlastne ani neviem o čom chcem písať, dnes ma nenavštívila tetula múza, asi aj ona oslavuje vianočné sviatky spolu s ostatnými múzami...No ja viem, že písať chcem. Mám také to divné nutkanie, že ak dačo nenapíšem tak sa rozlejem, rozpadnem, rozprášim...Proste zanikne moja doterajšia schránka v dôsledku výbuchu môjho písaniachtivého JA.
Mohla by som písať o možnostiach spomenutých vyššie (verte tomu, že by som ich všetky dokázala skĺbiť do docela čitateľného textu, mám na to talent. Dokážem rozprávať, písať o čomkoľvek keď chcem. Ale samochvála smrdí, takže zabudnite na to, že ste si prečítali slová v zátvorke. ) no rozhodla som sa písať o škole. Resp. ohovárať profesorov.
Neviem či iba na mojej škole alebo aj na ostatných sú profáci natoľko zakomplexovaní, že sa odmietajú vyjadrovať ako ľudia. Dokážu aj jednoduchú vetu pomocou zámeny bežných slov za odborné výrazy (ktoré v konečnom dôslednu znamenajú to isté čo slová predtým použité) zmeniť na vetu, ktorá je pre bežného smrteľníka nepochopiteľná.
Chápem, že na vysokej škole sa patrí vyjadrovať odborne, učene...Viem, je tu/tam zaužívaný postoj- tvárime sa inteligentne.Ale musí sa všetko hovoriť odborne? všade pchať kvantá latinských názvov, ktoré aj tak po skúške zabudnem??? Na čo? Aby sme sa mali čo učiť, alebo prečo vlastne? Toho učiva je aj tak dosť. Predmetov je veľa, tým pádom je veľa aj skúšok. A na každú skúšku je veľa učenia. Tak prečo si to komplikovať?
Nebolo by fajn, keby sa miesto Foraminifera mohlo používať normálne Dierkavce? Miesto pharynx normálne hltan?
Týmto to nezatracujem. Nerobí mi problém naučiť sa tieto výrazy. Len mi vadí, že k veľkému množstvu z nich som sa musela prekopať cez vyhľadávače, slovník cudzích slov či od inteligentnejších známych a nie od porfesorov. Nevravím, že ku všetkým. Ale k veľkému množstvu z nich...
No, moja potreba vypísať sa je pre túto chvíľu uspokojená a kedže je ešte stále pred polnocou, tak....Hor sa do učenia! (nebojte, ja sa iba tvárim ako kocka, som normálna...v medziach šialenosti prirodzene ...už vážne končím...fakt...pre dnešok...veď druhý deň tu bude už o pol hodiny....)
no ono sa tie latináky asi učíte preto, že v odborných knihách a po celom svete nájdeš väčšinou tie. Je jedno či si Angličan, Ind alebo Slovák, ale po latinsky naučené biologické názvy pochopíte včetci.
Ale ja osobne latináky nemám rád a nie som rád, keď sa ich musím tiež učiť občas na biole, aj keď s ňou nechcem mať nič spoločné.
cha, cica!!! Bozkaj nohy svojej latinčine, kým sa neučíš o roľníkoch a ich plodnej práci! Našťastie som tento semester dostala dobrú latinárku, ale v prvom som mala exota na n-tú a nás, učiteľov dejepisu, nútil učiť sa vety o pracovitých robotníkoch, chvályhodných vojakoch a usilovných žiakoch.
Tej našej sme pridelili zopár prezývok ako: Pani "laudó" alebo Batman (keď išla chodbami školy, tak za ňou tak temne povieval jej batmanovský plášť).
A hoci robila stále prezenčku, stále nám pripomínala, že na jej hodiny nemusíme chodiť. Nakoniec to viedlo k tomu, že sa tam zjavovali asi štyria ľudia.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
Ale ja osobne latináky nemám rád a nie som rád, keď sa ich musím tiež učiť občas na biole, aj keď s ňou nechcem mať nič spoločné.