Ukradnutý zážitok

Prednedávnom som mala možnosť sledovať jednu epizódku zo života, ktorú nedokážem vymazať z hlavy. Trpím totiž takou, povedzme, úchylkou. Rada sledujem cudzích ľudí. Ich správanie, vystupovanie...Dá sa tak zistiť naozaj veľa, ba dokonca by som povedala, že sa tak človek učí spoznávať nie len ostatných ale aj seba.

Sedela som v jednom bare. Kamarátky sa rozprávali o nejakom filme, ktorý som nevidela a nepatril práve do kategórie ktorá by vo mne prebudila záujem počúvať. Tak som sa tvárila, že ich rozhovor registrujem a zatiaľ som pozorovala okolie.

Pri stole o kúsok ďalej sedela taktiež partia nejakých dievčat. Obyčajné, príjemne pôsobiace osôbky o dačom živo diskutovali...No jedna z nich sa správala tak trošku roztržito. Pohľad jej stále utekal k stolom stojacim na druhej strane miestnosti. Samozrejme, pri tom stole sedela partia chalanov rovnakej vekovej kategórie, možno o niečo starších ako tie dievčatá od vedľa.

Veľmi rýchlo som sa dovtípila, kto prebudil záujem tej kočky. Myslím, že ten „vyvolený“ prebudil záujem väčšej polovice žien v bare. Krásavec- vymakané svaly, obrovské zelené očiská, dokonalý úsmev (totálne ako z reklamy na zubnú pastu), obtiahnuté tričko...Proste klasický barový zvodca. Skvele sa bavil a bolo na ňom vidno, že si je vedomý toho ako pôsobí jeho takmer bezchybný image.

Takže táto slečna stále pokukovala jeho smerom, no bola príliš hanblivá aby sa pokúsila zaujať jeho pozornosť. Iba sledovala ako šedá myška a zrejme tajne snívala, ako sa „pán dokonalý“ postaví a osloví ju.
Paradoxne pôsobilo to, že hoci mala skoro nonstop pohľad uprený na fešákovom stole, nevšimla si fešákovho suseda. Nenápadnejší. Jednoznačne. Ba sa ani nesnažil upútať pozornosť. Košeľa, úsmev trošku hanblivejší (alebo skôr menej vyzývavý ako fešákov), modré oči z ktorých by aj slepý vyčítal, že sa jedná o beznádejného dobráka. Tento, nazvime si ho sused, mal tie krásne okále nalepené na našej kočke odvedľa.

Neviem vyjadriť ten pocit, ktorý ma premkol. Mala som chuť zatriasť s tou dievčinou a spýtať sa jej či je slepá, keď si ho nevšimla. No pravá perlička prišla až o chvíľku...Priam som mala pocit, že nie som v bare ale sledujem nejakú mexickú telenovelu. Fešák začal baliť babu, ktorá sa správala tak, že jediné čo jej chýbalo bol nápis na čele (alebo skôr vo výstrihu, lebo pochybujem, že sa mužské pohľady prepracovali vyššie ako k prsiam)-PRETIAHNI MA. Nedalo mu to nejak zabrať. Po chvíli mu už sedela na kolenách.

Naša kočka od vedľa so smutným pohľadom sledovala ten výjav. No zrazu... Stal sa zázrak! ! ! Konečne si všimla pohľad suseda. Hanblivo uhla pohaľadom, no o chvíľu jej opäť zablúdili oči jeho smerom. Nemýlila sa, ten chalan ju sledoval. Krásne (musím uznať, že naozaj, naozaj krásne) sa na ňu usmial. No krásavicine kamarátky sa zdvihli k odchodu. Ona chtiac-nechtiac musela tiež. Odišla...

No to nie je koniec. Kočka odišla, susedov pohľad zosmutnel, no fešák vhupol do prúseru. Zrazu sa len k jeho stolu privalila blondýna, ktorá práve vošla. Všimla som si búrlivú výmenu názorov, pri ktorej došlo aj k jednej facke a následný odchod blondýny, ktorej v pätách poslušne ako psíča kráčal náš fešák.

Neviem povedať čo nasledovalo, keďže ma moje baby, s ktorými som si užívala babskú jazdu, vtiahli opäť do rozhovoru. No tento zážitok, ktorý som ukoristila zo života fešáka, suseda a kočky, mi neviem prečo zostal v pamäti. Taktiež nechápem, prečo to sem píšem, no zrejme je to jediná možnosť ako sa tejto spomienky zbaviť.

Uznávam, že toto nie je klasický môj blog, no ak by som sa z tohoto „zážitku“ nevypísala, tak by mi otravoval život naďalej.

 Skutočný príbeh

10 0 0 0 0

Komentuj

11 komentov k blogu