Klára bola super – usmievavé, trošku flegmaticky pôsobiace, tiché dievča. Dobre sa obliekala, počúvala zaujímavú hudbu, mala obľúbeného herca a aj obľúbené filmy.
Vlasta bola tiež super – veselá, mierne sangvinicky ladená, urozprávaná osôbka. Tiež sa dobre obliekala, no inak ako Klára. Tiež počúvala zaujímavú hudbu, podobnú Klárinej, no nie presne to isté. Tiež mala obľúbeného herca, no odlišného než Klára. A tak isto na tom bola s filmami mala svoje srdcovky, ale nie tie ako Klára.
No a tieto dve dievčatá boli kamarátky. Myslím, že ak poviem, že najlepšie, tak sa nebudem mýliť. Trávili veľa času spolu, spolu sa smiali, plakali, užívali si mladosť...Hoci boli odlišné, tak si rozumeli a mali jedna druhú rady.
No a potom, jedného dňa to všetko začalo. Nie, nie. Nezačali nezhody kvôli chlapcovi či z iného dôvodu. Ony dve si stále rozumeli a vychádzali. Problémy zavanulo odinakiaľ.
Jedného dňa sa udial rozhovor, ktorý to začal. Klára bola práve s priateľom na rande, a tak šla Vlasta von s ostatnými kamarátmi z partie.
-Vlasti, prečo musíš stále rozprávať?
-Ja nemusím stále rozprávať.
-Ale stále rozprávaš. Nemysli si, nie všetkých zaujíma stále len to čo si ty myslíš.
-Ale ja som nevedela, že vám to vadí.
-Nám to nevadí. Prečo nemôžeš byť ako Klára? Tichá, milá, vedieť aj počúvať?
-Ale ja viem aj počúvať.
-Ty nevieš počúvať. Stále iba rozprávaš a rozprávaš.
...
Rozhovor pokračoval, ale už sa nezaoberal Vlastou a jej urozprávanosťou. Prešlo sa na počasie, poéziu alebo poker...Neviem, ale to je jedno. Čo však jedno nie je, je to, ako tento rozhovor zapôsobil na Vlastu. Nevedela, že ostatným prekáža to, že má trochu podrezaný jazyk. Tak sa rozhodla spomaliť, menej rozprávať a byť ticho.
Iný večer sa Vlaste zmienil kamarát, že sa mu nepáči, že je taká pojašená, Klára taká nie je...Ďalší jej zas vytkol, že sa nevie zasmiať v problémových situáciách, že je hneď prehnane vážna. Klára taká nie je....A takto to pokračovalo. Rozhovorov podobných tomu vyššie prebehlo viacero a všetky na tú istú nôtu.
No a po čase si to všetko Vlasta poskladala dohromady. Tichá, pokojná, vedieť brať aj ťažké situácie s humorom a nadhľadom, ....To všetko sú pekné vlastnosti, no nie sú jej. Sú to vlastnosti, ktorými oplýva Klára. A presne tu, keď si to „upratala“ sa pred ňou objavil otáznik. Čo s tým? Ako sa zachovať?
Pripadalo jej to zvláštne. Vždy si myslela, že ju majú ľudia radi, takú aká je. Aj jej klady, aj jej zápory v jednom balení s nálepkou – toto som ja, Vlasta. No teraz jej niekto fackou tie okuliare zhodil a všimla si, že sa mýlila. Že ľuďom nevyhovuje ona. Teda aspoň nie tak ako Klára. Vystalo pred ňu viacero riešení...No ona nevedela, ktoré z nich je to správne.
Možno, keď sa zmení podľa predstáv priateľov, tak ju budú mať radi.
Možno by mala zmeniť priateľov.
Možno by sa mala obrniť nejakým poriadne tvrdým, odolným pancierom, aby ju takéto poznámky nezraňovali.
Možno...
Nechcela prísť o priateľov, ktorých zbožňovala a ktorý dlhé roky tvorili jej svet. No nechcela prísť ani o seba a svoju podstatu. Lebo ak sa zmení, tak sa bude hrať na niekoho, koho síce má rada, ale kým nie je. Nechcela sa stať Klárou len kvôli tomu, aby boli jej priatelia štastní. Jednu Kláru už v partii mali... Keď sa ľudia, ktorých doteraz oslovolala „priatelia“ nedokážu zmieriť s tým kým je, tak prečo by im mala stáť v ceste? Prečo by im mala byť tŕňom v oku?
Keď nie je taká akú ju chcú a ona sa nechce meniť, možno by si mala nájsť iných priateľov. Aspoň na čas. Rozšíriť si obzory. Zistiť, že iným ľuďom príde to aká je krásne a vzácne. Zistiť, že ona sama, taká aká je, je dosť dobrá, aby ju ľudia chceli nazývať priateľkou bez potreby meniť ju. A možno si s odstupom času aj tí starí priatelia uvedomia, že im Vlasta, tá stará dobrá Vlasta, ukecaná, pojašená a v istých situáciách prehnane vážna chýba. Že ju mali radi takú aká bola a teraz ju aj s jej „zlými“ vlastnosťami postrádajú.
Možno...To ako sa zachová sa dozvieme až s odstupom času. No verím, že sa zachová správne. Lebo ja mám starú Vlastu rada.
Vymyslený príbeh
Komentuj
3 komenty k blogu
1
alysia
15. 11.novembra 2009 11:24
ako vzdy vyborne napisany blog.... chvilami som zabudla co citam a nasla sa v opise Vlast y ... az na konci som si uvedomila ze pribeh vymysleny
2
no dúfam ze ten blog je fakt vymyslený,a tá Vlasta nepredstavuje teba,a nechystáš sa meniť priatelov,.... inak skvele napísané, a môžeš sa červenať koľko chceš, je to pravda,...
Napíš svoj komentár