Zoznámime sa? Voláte ma príšera...

Teší ma, to som ja, zabijak, vrah, príšera...Teda, aspoň Vy ma tak zvyknete oslovovať. Vy totiž nepomenúvate veci pravými menami. Stačia Vám tie mená, ktoré ste priradili tomu, či onomu. Prezývky, ktoré znejú podľa Vás trefne alebo dokonca vtipne či zaujímavo. Hoci môže byť pomenovávaná „vec“ vašou vtipnou prezývkou ponížená či dotknutá... Všetko má u Vás už iné pomenovania ako v skutočnosti. Aj ja. Hoci ma vôbec nepoznáte. Viem, že nestojíte o to spoznať ma...No všade sa nájdu aj výnimky, takže sa Vám predstavím, priblížim Vám mňa a môj pohľad na vec.

Takže...Som samotár. Spoločnosť vyhľadávam naozaj iba zriedka. V mojej blízkosti sa pohybujú nejakí príživníci občas aj takí, ktorí s prospechom, ktorí prinášajú sebe pomôžu (hoci sa o to ani nesnažia) aj mne. No naozajstných spoločníkov, priateľov nemám.

Som naozaj veľký, no napriek tomu sa dokážem pohybovať rýchlo. Ba si dovolím tvrdiť, že aj s určitou gráciou. Možno pôsobím hrôzostrašne... To azda aj preto, že hoci som veľký, nepatrím do kategórie, ktorá sa potrebuje stoj čo stoj zviditeľňovať.

Ak sa ma spýtate, či som už niekoho zabil, tak moja odpoveď bude kladná. Prosím, neodsudzujte ma kvôli tomu. Každý musí z niečoho žiť. Vy kradnete, zneužívate ľudí, klamete...Ja vraždím. No iba vtedy keď som hladný alebo ohrozený. Pochopte, nechcem zomrieť. Ani vy. No vy, na rozdiel odo mňa, viete čo nemáte robiť, ...Poznáte podmienky, ktoré treba dodržiavať aby ste zostali nažive.

Ale vy nie ste féroví voči mne. Nikdy neviem, kedy na mňa zaútočíte, kedy ma zabijete. Vy viete akú techniku, aké zbrane používam. Vy máte omnoho širší repertoár ako ja, no máli sa vám. Stále vymýšľate a dopĺňate novinky, voči ktorým som bezbranný. Aj ja chcem normálny život! Aj ja chcem vychovať zdravé deti, dožiť sa staroby a napokon zomrieť. No deti mi vyvražďujete. Nechápem, prečo?

Minule som videl ako zohavenú mŕtvolu mojej dcéry hádžete do vody. Alebo ako ste len tak pohodili polomŕtve, okyptené, zohavené telo môjho brata do mora. Nedokázal sa hýbať, brániť, tobôž nie útočiť. Vy ste ho poslali len tak napospas smrti.

Kto je tu teda vrahom? Beštiou? Netvorom?

To vo vás vyvolávam naozaj až taký strach a odpor, že sa snažíte mňa a mne podobných vymazať z planéty? Koho budete vraždiť, keď odstránite všetkých, ktorých sa bojíte? Ja viem odpoveď – povraždíte sa navzájom. A dokonca viem aj prečo tak konáte. Chápem vás, teda sa o to aspoň snažím, zatiaľ čo vy s vaším egoistickým prístupom myslíte iba na seba. Vy, keďže sa ma nesnažíte spoznať, rešpektovať, tak si volíte cestu strachu. Lebo rešpekt vyžaduje viac, viac ako strach. Strachu stačí nevedomosť.

Rešpekt. Naň treba trošku viac. Treba spoznať toho druhého vážiť si ho, akceptovať jeho potreby a názory. Snažiť sa spoznať toho druhého a zbytočne mu neubližovať... Je to pre vás až také ťažké? Problematické? Náročné? Prečo sa nepokúsime vyjsť si navzájom v ústrety? Ja som už prvý krok spravil. Je čas na váš ťah, som zvedavý ako zareagujete.

Prepáčte, zabudol som sa vám predstaviť. Volám sa Carcharodon carcharias, no vy ma poznáte pod menom žralok biely/modrý.

 Pseudoblog

12 0 0 0 0

Komentuj

11 komentov k blogu