Samota jej obopína členky.
zdravý rozum je spútaný neviditeľnými reťazami, rozžhavenými rýpanim do nezacelených rán.
Všetko sa skončilo prasknutím všetkých bubliniek, vyfúknutých zo žltého bublifuku, zvädnutím najsilnejších púpav a rozlámaním hojdačky pre dvoch.
Slzy si vyšlapali cestičku na jej lícach, ale ani oni už nejsú schopné tiecť.
Svet sa rozpadol ako domček zo starých obohratých kariet a ona ostala sedieť uprostred.
Bez snov a nádeji.
Pseudoblog
Komentuj
Komenty k blogu
1
angel...
27. 9.sept. 2008 21:15
je to smutné ale pekne napísané... ako si tam dala ten obrázok??
Napíš svoj komentár