Ako som zachránila život môjmu dedkovi...

Vždy, keď boli prázdniny alebo niektoré víkendy som chodievala starať sa o svojich starých rodičov. Obidvaja už boli po niekoľkých porážkach, teda sa o nich trebalo celé dni starať. Babku som musela kŕmiť, prebaľovať, podávať jej tabletky a rozprávať sa s ňou. Och, nezabudnem na to, že som jej musela všetko opakovať, no na druhej strane mi ona rozprávala stále dookola básničky z prvého ročníka na základnej škole. A to mala niečo pred 70tkou. Dedko bol na tom trocha lepšie, no aj o neho som sa musela starať. Vtedy som mala 10 rokov, keď sa to stalo. Moja teta, ktorá s nimi bývala vtedy mala nočnú službu, takže som s babkou a dedkom ostala celú noc sama. Dedko odrazu začal zle dýchať a hovoril, že mám volať lekárovi držiac sa pri tom za srdce. Zavolala som lekárovi, ten prišiel asi o 10 minút, keďže bol z tej dediny, kde bývali. Ten mu hneď pichol nejakú injekciu a kázal mi volať záchranku. Zavolala som, no keďže som poriadne nevedela čo povedať, tak išiel k telefónu lekár. Nakoniec vysvitlo, že dedko mal infarkt. Bola som z toho veľmi vystrašená a pamätám si ako som sa triasla. Volala som plačúc rodičom, čo sa stalo, keď už dedka odviezli do nemocnice. Potom ku mne prišla babkina sestra a bola so mnou do rána. Na túto skúsenosť nikdy nezabudnem. Rodičia mi potom hovorili, že som dedkovi zachránila život a že som to veľmi dobre zvádla. Ja som to tak nebrala, vlastne som ani poriadne nevnímala čo sa deje, keďže som bola ešte dieťa a nerozumela som tomu. No som rada, že som mohla dedkovi aspoň predĺžiť život, keďže už nie je medzi nami...

 Skutočný príbeh

3 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu