Vždy, keď večer tíško zaspávam,
na Tvoju nezabudnuteľnäú tvár myslievam.
Si pre mňa ako hviezdy, ktoré na nebi svetielkujú,
tie hviezdy mi Tvoje zasnené očká vždy pripomenú.

Začnem snívať o všetkej nádhere sveta,
a v tom sne vidím odrazu Teba.
Prejdeme sa spolu po lúke plnej kvetov
a zamyslíme sa nad krásou našich vysnených svetov.

Lietame spolu v tej nekonečnej nádhere
a Ty prebehneš perami jemne po mojej pere.
Od tej chvíle som ako v siedmom nebi
a svet by bol pre mňa nádherný, aj keby bol šedý.

Tak nádherne sa citím v Tvojm náručí,
len tak málo mi ku šťastiu postačí.
Už navždy budem mať spokojný úsmev na perách
a stále budem pri myšlienke na Teba zaspávať...

 Báseň
Komentuj
 fotka
sakura53  5. 2. 2009 18:54
jeej...krásna básen
Napíš svoj komentár