S tými slovami kývne smerom k tomu, po čom som tak dychtila. Moja vlastná vaňa a sprcha.
A nie hocijaká stará vaňa. Porcelánová vaňa so zvýšenou chrbtovou stranou a podperami podobnými zvieracím labám, na ktorú Nick naďabil počas renovácie.
Nick sa zubí nad mojou radosťou. \"Mrzí ma, že to trvalo tak dlho.\"
\"Nie. Oplatilo sa čakať. Chceš, aby som ti vzdala poklonu?\"
\"Mne?\"
\"Veď ty si si dal všetku tú námahu.\"
\"Nie, vďaka. Odmenou mi je, keď vidím, ako sa celá rozplývaš od radosti. V poriadku, tak si to uži!\" Počkám tu pre prípad, keby sa vynorili problémy.\" Zatvorí dvere a ja konečne ostanem sama, len ja a sprcha. Aká blaženosť.
Rozložila som si vedľa vane všetky prípravky, ktoré som na ten účel pokúpila - nový šampón a kondicionér, mydlo a hubku. Potom som so zatajeným dychom pustila vodu. Funguje to!
\"Ako to ide?\"
Dlážka je suchá. \"Zatiaľ nič nepresakuje.\"
\"Tak vidíš!\" Nick sa zahrá na urazeného. \"Ako si len môžeš dovoliť pochybovať o mne.\"
Zvyšok oblečenia odložím na kôpku, zdvihnem nohu ponad vysokú stenu vane a vkročím do nej. Jej povrch je neskutočne hladký, človek si tu môže zlomiť krk! Voda je božská.
Odjakživa som túžila postaviť sa k jednému z tých vodopádov, aké sú zobrazené v rozličných cestovných ponukách Havajských ostrovov. Teda okrem toho, že by ma obchádzala hrôza pri pomyslení, na aké odporné typy plazivých živočíchov by som v tej vode mohla naďabiť. Napríklad hady.
Vytuším ho ešte skôr, ako ho zočím, plazivého tvora, ako sa v panike zmieta zboka nabok, keď sa jeho drobné telo vyšplhá do polovice výšky vane a nato bezútešne skĺzne dolu. Drobná hlava so zlomyseľnými šikmými očami, slebo hľadajúc únik. Alebo niečo, do čoho by sa zahryzol.
\"Had,\" zašepkám zdesene, neodvažujem sa ani nadýchnuť.
\"Had.\"
Utekaj, našepkáva mi vnútorný hlas. Vylez von z vane.
Nedokážem to. Zmeraviem na mieste, had a ja lapení v hlbokej vani. Nedonútim svoje nohy k pohybu. Neznášam hady. Žijem vo večnom strachu z hadov. Pavúky, okej. Šváby, rozpučiť ich. A včely, ani s nimi nemám problém.
Nie však hady. Sú to nepriatelia. Had je ako diabol a ja ako Eva.
Skúsim niečo iné. Vypustím z mysle svoj zaujatý postoj voči hadom, až vo mne ostane len ten elementárny. \"Pomoc!\"
\"Genie?\" Zabúcha na dvere. \"Si okej?\"
\"Had!\"
\"Had?\" Vyzerá v pomykove. \"Aký had?\"
\"Tento tu! Mám ho vo vani.\"
\"Ty žartuješ, však?\"
\"To nie je žart!\" zvreštím. \"Ide mi po nohách.\"
\"Vyhoď ho von.\"
Mám sa ho vari dotknúť? On sa pomiatol. \"To sa nedá.\"
\"Okej, tak teda vyjdi von a ja sa ho zbavím.\"
\"Uštipne ma! Pomoc!\"
\"Idem dnu!\"
Kľučka sa zvrtne a ja rýchlo siahnem po uteráku. Nick sa vrúti dnu zrejme v očakávaní, že vo vani nájde nejaký druh anakondy, pretože naň vôbec neúčinkuje príšerná situácia v akej som sa ocitla.
\"Kde je?\" opýta sa, prehľadávajúc vaňu. \"Nijakého hada nevidím.\"
\"Tam!\" Ukážem do kúta, kde ten príšerný tvor našiel útočisko. Je obrovský!\"
Nick zatvorí vodu. \"Sekundu hľadí, no v zápätí ho ovládne záchvat smiechu. \"Toto?\" To je malá americká užovka. Mláďa.\"
\"Zabi ju!\"
\"Nebudem ju zabíjať.\" Smelo sa načiahne a jemne hada zdvihne, nato otvorí okno a vyhodí ho von. \"A je to.\"
\"Ochmôjmože. Do tejto vane už nikdy nevojdem,\" vzdychnem, chytím sa Nickovej ruky a vystúpim z nej.
\"Sú tu ďalšie?\", opýtam sa v obave.
\"Ktovie? Chceš, aby som sa pozrel?\"
\"Áno.\"
\"Tak dobre.\" Pohne sa odo mňa, poobzerá sa, no žiadne ďalšie hady nenájde.
Kríza zažehnaná.
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
1
kernoxermon
27. 2.febuára 2009 19:53
vtipný príbeh, ale čo už, každý sa niečoho bojí
Napíš svoj komentár