Zmenil mi pohľad na svet...

Nezvyknem blog niekomu venovať, no tento špeciálne venujem človeku, o ktorom je tento blog. Táto osoba pre mňa znamená veľa, tak dúfam, že si tento blog aj prečíta.

Približne pred rokom som ako každý bežný večer bola znova na internete. A výnimočne som bola dlhšie do noci. A v tú noc som spoznala veľmi zaujímavého človeka. Kto by to aj povedal, keďže som ho stretla na pokeci, čoby som na túto stránku teda vôbec nepovedala. Tento človek je až nadpriemerne inteligentný, čomu sa mi najprv nechcelo veriť. Napísal mi totiž poštu, ktorej som (priznávam sa) spočiatku vôbec nerozumela. Až na tretí krát som pochopila o čom tam vlastne píše. Prehodili sme pár pôšt a hneď sme si aj vymenili telefónne čísla. A prekecali sme takmer 7 hodín. Bolo to neuveriteľné. Myšlienky a názory, ktoré som počula od neho, som nepočula nikdy predtým. Na mnohé sa pozeral z úplne iného pohľadu, až ma to zarážalo, no zároveň sa mi to veľmi páčilo, lebo som konečne spoznala niečo nové, nepoznané. Neskôr sme sa aj stretli osobne. Bolo to zvláštne, lebo sme sa stretli v noci. No nevadilo mi to, bolo to opäť niečo, čo som urobila prvýkrát v živote. Hneď na prvom stretnutí mi daroval knihu, čo ma ohromne milo prekvapilo. Bol to prejav jeho náklonnosti? Sama vlastne neviem, no nie je podstatné prečo mi ju dal. Stretávali sme sa ďalej a v ňom som spoznávala veľmi zaujímavého, no zároveň zvláštneho človeka, ktorý ma v živote obohatil o mnohé nové, zaujímavé a hlavne kvalitné názory na život. On ma vlastne tak trocha aj zmenil. Povedal mi síce názory, ktoré mi predtým povedali aj iní, no podal to spôsobom, ktorý bol pre mňa nejak skôr prístupný a ktorému som skôr porozumela a zobrala som si ho viac k srdcu. Som mu veľmi vďačná, že sa vlastne takto o mňa zaujímal a že mi chcel pomôcť, lebo cítil, že to potrebujem. On ma naozaj počúval a snažil sa prísť na príčinu toho, čo ma trápi a vlastne ma takpovediac mnohokrát aj rozanalyzoval, čo sa mi niekedy dokonca aj nepáčilo. Dostával sa mi totiž dosť pod kožu spôsobom, akým sa to dovtedy nepodarilo nikomu. No bolo to v podstate na dobrú vec. Som mu veľmi vďačná, že ma chcel spoznávať a že mi pomohol. V istom okamihu ma akosi „osvietilo“ a pozerala som sa na svet inými očami a pochopila som to, čo som predtým nechcela vidieť. Som rada, že ho poznám aj doteraz a taktiež som rada, že si máme stále, čo povedať.
Patrí mu veľké ĎAKUJEM! ! !

 Skutočný príbeh

4 0 0 0 0

Komentuj

13 komentov k blogu