Keďže teraz sú maturity, utorok a stredu nám dali v škole voľno. Ja som mala ísť dnes so Zuzkou do Shopping Pallacu hľadať brigádu. Večer som povedala mame a sestre aby ma ráno odhlásili z obeda, aby som nemusela vstávať. Ešte som im aj lístok napísala s triedou a dňami na kedy ma majú odhlásiť. Jasné, že ma ráno sestra zobudila otázkou: ktorá trieda si? odhlasujem ti obedy..(podotýkam, že to bolo o štvrť na osem...) že super.. ale šak dobre, to som nejako prežila...
Vyskytol sa problém, že neviem čo si obliecť, lebo to nevyzeralo až tak teplo, ale hlásili veľa stupňov. Tak si dám kraťase so silónkami a potom si ich vyzlečiem. Ako som si tie silónky obliekala zistila som, že sú deravé. Ale šak to je pod kraťasmi, to nebude vidieť. Ale postupom času sa to posunulo dole a vidieť to bolo.
So Zuzkou išli elinou pod Nový most, že pôjdeme kyvadlovou dopravou čo je zadarmo rovno tam. Ibaže sme nevedeli z ktorého nástupišťa to má ísť a nakoniec sme to akosi premeškali a tak sme šli električkou až tam.
Diera na silónkach sa zatiaľ zväčšila a v eline som ju úplne roztiahla. Ale nebudem predsa chodiť s dierou na stehne, nie? Ale v električke si ich vyzliekať nebudem..
No ale tak tri zastávky pred tou, kde sme mali vystupovať bola diera doosť veľká a tak že to úplne roztrhnem a vyzlečiem. Ibaže som to roztrhla tak, že jednu nohu som mala bez silónky a druhú stále oblečenú. A už sme vystupovali! Ešte aj taká teta sa tam na mne smiala...
Tak som šla od zastávky až dovnútra do záchodu s jednou nohou silńkovou a druhou holou!
Potom sme šli do Medickej záhrady hrať frisbee. Tam bol aj Friker. A ohadzoval sa s ďalším chalanom trávou (ako malé deti...). Ja som nemala čo robiť keď som oddychovala v tieni, tak som trhala trávu. No a nedošiel Friker a nehodil mi to rovno do ksichtu?! Ja som sa naštvala, zobrala som najbližšiu fľašu čo bola poruke a rozbehla som sa za ním.
Ibaže ja som bola bosá a on obutý a podlo išiel cez kamienky, aby som nemohla ísť za ním, lebo by som ho ináč dobehla. Ja som šla aj cez kamienky, ale na asfalte som sa zastavila, lebo to mrte bolelo.. Tak som sa vrátila, ale on išiel tiež späť a som sa za ním druhý krát rozbehla. Tentokrát šiel zase cez kamienky a potom cez hlinu do takých kríkov. Ja za ním jak debil bosá..
On to nejako obišiel, došiel k veciam, zobral si ich a zdrhal preč. Ja som bežala za ním, no on najkratšou cestou na kamienky... tak že ho kašlem.
To, že odišiel by nebolo až také zlé, ale on tam nechal Zuzku (jeho frajerku) len tak, bez slova a ušiel preč.... Potom jej volal, že nech dojde za ním! On jej ujde a ona má ísť za ním!
Tak sme šli domov, ledva som sa hýbala a ešte ma aj kolená začali bolieť..
A ešte k tomu všetkému som aj spálená...
Zajtra sa nechystám robiť nič, len relaxovať...
Skutočný príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár