Telo na telo. V priestoroch krik. Spotené a ovoňavkované telá. Čisté a špinavé. Obtrhané sedačky, polepené sklá na oknách. Reklamy. Úbohé prísľuby šťastia. Kúp si ma a budeš šťastnejší... Urob si liposukciu!... Jedinečná zľava... Laser, bezbolestná operácia očí.

 
 
Výraz oskalpovaného mamuta na kraji dávneho zabudnutia.
 
Stojí. V očiach tupý výraz, tupého človeka. Má svoj príbeh. Jeden z mnohých. Pozerá sa okolo a žije si svoj malý svet v MHD. Telom prítomný, duchom na kilometre vzdialený.
 
"Nasledujúca zastávka," v sprievode hlasu vyprevádzaný na svoju konečnú.
 
Rýchlejšie choď, rýchlejšie. Pánabeka, prečo musíš všade zastať?
 
Myslí iba na seba, len na svoj cieľ. Na ťažký nákup rukách, na priateľku v posteli. Telka, chipsy, sex, jeho osobitný svet. Nedbalo zazerá na obtrhaného žobráka.
 
Bolo by lepšie, keby nepáchol. Čo ho potom, že si neodštikol lístok, nepriložil kartičku, nezaplatil? Dôvody ho nezaujímajú. Iba dôsledky, len tie vidí.
 
Vezie sa zadarmo. Smrad jeden ožratý.
 
Čo ho potom, že nemá kde bývať, že pomaly, ale isto už ani o čom snívať? Je mu jedno, čo s ním bude, čo prežíva, na čo trpí, kto ho ľúbil, komu bol synom, čím si prešiel. Len nech nenaruší jeho bublinu, v ktorej sa nesie. Jeho krásny, jednoduchý život s miernymi prekážkami. Rozmaznaný vo svojom nevedomí netuší, čoho všetkého vlastníkom je. Necení si, čo má. Sťažuje sa v mysli. Ponosuje sa na svoj luxusný život. Na to, že má peniaze na nákup, na vydržiavanie priateľky, na byt, na obyčajný MHD lístok. Zdá sa mu, že je to málo. Chce viac, vždy viac. Teraz vystúpiť. Ísť ďalej. Zabudnúť. Nemyslieť. Vymazať obraz na žobrákovu strhanú tvár, žlté zuby, alkoholom potužené telo. Tupší výraz v tvári, ako ten jeho.
 
Pohrúžený vo vlastnom svete, nedbalo prikladá kamene zabudnutia a nevšímavosti na svoje myšlienky. Ignoruje realitu. Zúbožené, utrápené ľudské telá a ich osudy. Nikto sa o nikoho nezaujíma. Každý má svoje kruhy, svoj okruh známych a priateľov (nie len google+).
 
Ľudia, akí ste? Staráte sa iba o seba. Vlastný svet, egoistické myšlienky zamerané na vašu existenciu. Pre seba všetko, pre druhých nič. Telá v MHD. Zakonzervované na nekonzumáciu. Vystúpia a odchádzajú, nedbalo, nemysliac, pohltení svojim osobným priestorom, nikoho nového k sebe nepustiac.
 
Nerušte moje kruhy. Iba sa veziem.
 
Donevidenia.
 

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
kalliades  6. 3. 2012 22:56
dobré
Napíš svoj komentár