"Stavme sa," hovorí tá staršia. Zelené oči jej nebezpečne svetielkujú. Vie, že dnes sa chce zabávať. Elegantne si zapichne sponku do tmavých vlasov. Cíti sa vo svojom živle. Koľko hodín jej trvalo sa pripraviť na dnešný večer? Nevie, ale určite to nebolo len pár minút. Nechodí von často, takže si to môže dovoliť.
"Na čo zas?" zasmeje sa kus znepokojene tá druhá. Jej kamarátka má obvykle nebezpečné nápady.
"Kto zbalí viac chlapov."
Rozosmejú sa. Áno, toto ešte môže byť. Nie je to žiadny extrém.
***
Tá staršia, dajme jej meno Anna, sa vracia z obchádzky mesta. Do očí jej padne kamarátka, ktorá sa opiera o stenu a rozpráva sa s dvoma chlapmi! Toľká drzosť! Zamračí sa. Ona sa ešte s nikým normálnym ani len nestretla. S úsmevom prikvitne pri nej, nechápajúc, že ide o jej dvoch starých známych. Nech je ako chce, nevedomá sa poberie na poschodie, kde graduje zábava, tanec a dym obšmietajúci sa okolo spotených tiel.
Stôl im už stihli obsadiť. Ako ináč? Kde si má nájsť občiansky, ktorý si tu predtým nechala? Obzerá sa po nefajčiarskej miestnosti zahalenej hustým cigaretovým opojením. Snaží sa zaostriť zrak na nejaký voľný stôl, ale všetko je už obsadené.
"Hľadáš toto?" ozve sa chlapčenský hlas. Neokrôchanec drží v prstoch jej kartu. Pozná ho. Chodí na jej školu. Žiaľ je o rok mladší. Ale čo robí jej preukaz u neho? Práve si ho fotí. Tak toto nie. Toto mu nemôže dovoliť! Nazlostene si k nemu sadne a dožaduje sa svojho občianskeho s otrasnou fotografiou. Sama seba sa spytuje, prečo je taká hlúpa a necháva si svoje veci u kdekoho? Ak by nosila na takéto zábavy svoj telefón a kabelku, tak by sa možno nič z toho, čo urobila, nestalo. Ale jej čudné zvyky prinášajú svoje následky.
"Si tu sama?" spytuje sa on. "Kde máš priateľa?"
Zas sa nahnevá. Je feministická podstata dlho neotáľa a milo mu odvrkne: "Nepotrebujem chlapa, aby mi bol klenotom."
Áno. Nepotrebuje chlapa. Čo si tento hnedooký, zvláštny chalan o sebe myslí?
"Kde máš ty priateľku?" spytuje sa ona arogantne. Zrakom spočinie na jeho rukách, v ktorých drží cigaretu. Zo zásady nefajčí. Vždy jej potom býva zle. Jeho otázky, ale aj odpovede sú také zvláštne, že si ju vezme z jeho rúk a potiahne si. Nedusí sa dymom, no už sa dostavuje nepríjemný účinok. Potrebuje na vzduch.
"Pustíte ma?" spytuje sa ho, aj jeho kamaráta.
Nie, ani jeden jej neuvoľní miesto, aby sa vedela dostať zo zakliesnenia stola. Ignoranti.
"Prelez stôl," navrhne jej zlodej občianskeho.
Sebavedome si sadne na okrúhly stolík a otočí nohami. "Majte sa," a už odchádza preč.
***
Tanec nepomohol. Dokonca ani tie tri sladkasté poldecáky griotky. A čo ďalej? Ešte aj v stávke prehráva. No musí na vzduch. Konečne je vonku a drzí zlodej sa pridáva k nej a k jej kamarátke. Tá ich však po piatich krokoch opúšťa.
"Zahráme si pravdu a odvahu?" šibalsky sa spytuje Anna. Občiansky znova nechala u nejakej kamošky a ešte aj hlava sa jej krúti. Grátis. Možno toho alkoholu bolo kus viac. Policajné autá ich míňajú. Dnes budú nájazdy a ona si tu pripitá pobehuje.
zdroj obrázka: sme.sk
"Dobre, zahrajme si," povie on nevypočítateľne. Ktovie, na čo myslí? Veď má priateľku. Síce sa odsťahovala. Školu, na ktorú chodili opustila, ale keď je láska pravá, tak nejaké tie kilometre vydrží... No áno, pravá láska. Zasmeje sa v duchu. Aj ona si raz myslela, že niečo bolo pravé...
Prechádzajú sa, rečami sa provokujú, filozofujú o vzťahoch. Svet sa s ňou točí, ale jej to neprekáža. Všetko je také krásne, ľahké, nové.
"Môžeš si vybrať," dáva jej zabrať. "Zabeháš si okolo parku, vylezieš na strom alebo ma pobozkáš?"
Anna sa znechutene zahľadí na svoje opätky. Behať teda nebude...
"Chceš ma pobozkať?" usmieva sa kus potešene, kus neveriacky. Niežeby bola taká špatná. To nie, ale je zadaný a nie je ten typ, ktorý podvádza svoju priateľku. Aspoň tak o sebe tvrdí.
"Nie," povie sebavedomo. "Len som chcel vedieť, čo si vyberieš."
Zamyslí sa. Nejako jej to nehrá, ale nech je teda, ako chce. Tak si vylezie na ten strom aj keď má biele legíny a opätky vhodné na zabitie.
"Dobre, seď radšej tu," vzdáva sa on pobavene.
Pravda odvaha pokračuje. Nezvyčajná pusa na lýtko, dívanie sa na hviezdy a na policajné autá. Koľko že ich to bolo? Rátajú. Osem, deväť? Ktovie, ale dosť veľa. Stačilo by, aby sa jedno pristavilo a večer by bol v háji. Žiadne čo keby nepotrebujú. Je im tak dobre, ako sú. Sedia si na lavičke a rozprávajú sa. Ich spoločné minúty veľmi rýchlo ubiehajú.
"Kusni ma," navrhne jej počas ďalšej odvahy. Možno je masochista. A ona si môže kusnúť, kde len chce. Zapozerá sa provokatívne na stehno.
"Nie, teraz nie," prieči sa on obdarúvajúc pohľadom zhrozeného pocestného. Rada poburuje. Nenaslúcha mu.
"Videla si jeho tvár," smejú sa. V tme hoci nevidno výraz človeka, priam cítiť jeho úvahy, myšlienky. Skazená je tá dnešná mládež.
***
Z veže sa ozýva melódia oznamujúca dvanásť hodín. Aj pred dvoma rokmi to tak bolo. Neraz sa prechádzajú tým parkom a myslia na tie chvíle, ktoré v ten večer spolu strávili. Prvý bozk, ktorý padol pred políciou. Čo by bolo, keby sa nestavila? Skazený nápad doniesol do jej života ideálny vzťah. Nevkusná stávka vniesla do jej života lásku.
Sherylin Lee
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár