„O tri roky ti kúpim prsteň,“ fantazíruje chlapec.
„Chceš priateľstvo alebo vzťah?“ dáva jej na výber.
Dievča cíti, že by jej chlapec zniesol aj modré z neba. Zároveň však vie, že na tejto zastávke nemôže vystúpiť a musí ísť ďalej. Díva sa von z vlaku. Vidí ako chlapec plače. Po líci sa jej skotúľa slza.
Vlak sa pohne a pokračuje ďalej. Ona cez okno sleduje okolitú krajinu. Obdivuje kopce a hory. Vlak zastaví a ona zhliadne chlapca s hnedými očami a hustými hnedými vlasmi. Zakýva jej. Žena sa rozhodne vystúpiť.
„Máš krásne pehy,“ vezme jej tvár do dlaní a pobozká ju.
Po tele jej prebehnú zimomriavky a spomenie si na prvý húf motýľov, ktorý ňou kedysi prešiel.
Rozprávajú sa chvíľu a žena až pozabudne na stojaci vlak.
„Musíš pokračovať v ceste, lebo ja nie som tvojím šťastím,“ preruší znenazdania chlapec ich rozhovor.
Z vlaku vystúpi mladá sprievodkyňa. Má bledú tvár s pehami, dlhé hnedé vlasy a hnedé oči.
Žena nastúpi do vlaku. Pozrie sa von z okna, ale chlapca nikde. Vonku sa zamračí. Začne pršať. Ženina tvár sa zachmúri a z očí sa jej prederú von slzy.
Cesta sa jej zdá veľmi dlhá. Pravdou však je, že necestuje ani tak ďaleko, keď zazrie z vlaku chlapca so zlatými vlasmi.
„Keď som zaľúbený, tak sa nepozriem na žiadnu inú,“ znejú v mysli dievčaťa slová, ktorej jej tento chlapec kedysi hovoril.
Žena zdvihne kútiky úst k úsmevu a vypustí ďalšie slzy. Zakýva z vlaku chlapcovi.
Vlak sa pohne ďalej. K žene prichádza sprievodkyňa, berie do rúk jej lístok a štikne jej ho.
„Na nasledujúcej zastávke sa teda rozlúčime,“ usmeje sa sprievodkyňa na ženu.
Neznáma vystúpi z vlaku a zistí, že na stanici ju čaká muž. Po chvíli rozhovoru s neznámym mužom, keď na jej tvári žiaril úsmev, sa žena preľakne a nastúpi naspäť do vlaku.
Tam ju zastaví sprievodkyňa: „Ďalej už nemôžete ísť. Čakal na Vás a najskôr sa bojí rovnako ako Vy.“
"Ale ja chcem ísť ďalej,“ trvá si žena na svojom.
„Ešte nie je čas, aby si išla na konečnú stanicu,“ usmeje sa láskavo mladá sprievodkyňa na ženu.
Tá prekvapená tým, že jej sprievodkyňa tyká a jej nenásilným prístupom, vystúpi z vlaku.
Sprievodkyňa sa postaví do dverí a prihovorí sa naposledy žene, skôr než dá rušňovodičovi signál na odchod.
„Raz ťa vezmem až po konečnú, ale dovtedy máš ešte veľa času, Noemi.“
A tak Noemi vystúpila z vlaku. Naposledy sa za nim ohliadla a podala ruku mužovi, ktorý na ňu čakal. Odvtedy kráčala s ním, ale to už je iný príbeh.
Poznámka autora: Je zvláštne, čo človek napíše po rozchode. Život sa občas podobá cestovaniu vlakom. Neviete, čo vás čaká, keď vystúpite. Blog je venovaný mojim bývalým láskam a mojej terajšej.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
onaj123
28. 4.apríla 2012 19:17
A to si si vymyslela alebo naozaj si ich mala??Ale pekne si to napísala!
Napíš svoj komentár