Pokiaľ sa jedná o city,
ľahko sa zo mňa stane idiot.
Navlečiem si na hlavu sakeľ.
Podpíšem sa pod vlastný ortieľ.
Lebo verím na niečo nehmatateľné.
Blúdim bezcieľne.
Stváram husárske kúsky
hodné karbobrúsky.
Odkrývam trápenie tiel.
Poprosím facku!
Na pravé a ľavé líce,
kým ma obmäkčia
podarované slnečnice.
Na vlastnú hlúposť
uverím v dokonalosť.
Možno sa mi zajtra ani nepozdraví,
ak sa mu túto noc nepostaví.
Blog
Komentuj
6 komentov k blogu
1
purpledrug666
15. 11.novembra 2011 19:52
posledné dve verše
Napíš svoj komentár