Obklopuje ma vôňa fialiek a orgovánu. Neodolám tomu nežnému závanu. Zostať ukrytá, aby ma nikto nesúdil. Aby ma dotyk niečích rúk nezhubil. Volaj ma, Iris. Mením farby, stále som však rovnaká. Každý rok sa objavím znova na tom istom mieste, zakorenená v svojom hniezde. Ak ma odtrhneš, dokvitnem pre tvoj rozmar. Vyjde môj život na zmar? Stonku môjho života pretneš. Nekrvácam, neplačem. Kvietky to nevedia. Moje lupene ti to povedia. Skôr či neskôr, zistíš, že si mal v obľube obyčajný kosatec, obyčajnú Iris. Blog 8 0 0 0 0 Komentuj