neviem presne, či a kedy som ti naposledy písala. Viem, že som na to stará. A píšem ti aj skoro, ale lepšie skôr ako to zmeškať. Na začiatok by som ti chcela poďakovať za to, čo si mi tento rok dal. Naučila som sa, akú hodnotu majú peniaze, po tom čo otec zostal bez práce. Aj akú cenu má pochopenie zo strany priateľov, keď som sa nachádzala vo finančnej tiesni. Niektorí to pochopili, niektorí na nešťastie nie. Mám veľkú radosť zo Sáry a Fénixa. Teším sa, že dnes do našej rodiny pribudol 4kilový Marek. Taktiež som sa naučila, že niektoré veci nie je dobré siliť. A že vzťah je zodpovednosť aj za šťastie niekoho iného a pokým si nedoriešim školu a nezlepším finančnú situáciu, bolo by dobré sa zriecť podobných záležitostí.
Chcela by som ťa poprosiť o šťastie, zdravie a lásku pre všetkých. Takisto je tu aj sebecká požiadavka, dodaj mi sily v nasledujúcom období, aby som dokončila začaté. Snažím sa rešpektovať slovo, ktoré som dala našim. Ak sa podarí tento december zaplatím druhú časť splátky školného, neviem, či budem mať peniaze na darček pre našich, ale posnažím sa im niečo kúpiť. A ak sa mi podarilo tento mesiac spraviť radosť jednej osobe, ktorá je môjmu srdcu blízka, tak to odriekanie malo zmysel aj po otcových slovách, že peniaze, ktoré mi poskytol na tento dar, boli mojim Vianočným darčekom. Posledné dni som si natlačila smeny na každý voľný deň a dúfam, že napriek tomu spravím skúšky, ktoré ma čakajú. Možno sa mi podarí našetriť niečo navyše a splním si môj sen, ktorý snívam už roky. Pozriem sa do zrkadla a poviem si: „Teraz si konečne krásna.“ A budem sa cítiť inak.
Pozdrav odo mňa prosím pár ľudí v nebi. Dedka, ktorý každé Vianoce prinesie mamine sneh. Uja Jožka, ktorému sa dnes narodil prvý vnuk. Niki, s ktorou som v mysli každý deň a poďakuj jej, že stráži moje kroky. A ešte starkú, ktorá síce nebola moja, ale napriek tomu tu chýba.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
avšak vždy, keď narazím na tvoje fotky, tak si poviem "prečo sa tak zhovaďuješ?"