Nejako takto to bolo. Dlho som ho obdivovala z bezpečnej diaľky. Postupne sa to začalo meniť. Stačilo pár komentov a rozhovor o vibrátore, ktorý som dostala na 21. narodky. V tej dobe som bola beznádejne zavalená brigádou a školou. Čo raz viac som sa cítila fyzicky a psychicky vysatá.
Prvé dve pokusy o stretko nevyšli. Už len to, že mal záujem sa stretnúť, ma prekvapovalo. Najhoršie je, keď nechcete do toho spadnúť a pri tom dávno viete, že v tom lietate. Čas plynul, správy sa hromadili a my sme si mali stále čo povedať.
Spočiatku ma odzbrojil hláškou typu: „Myslela si si, že som kopa svalov a rozum nikde.“
Nie. Hlavou mi behalo toho viac. Niečo mi už dávno vo vnútri šepkalo, že nie je taký, ako sa snaží pôsobiť na ostatných. Prvé stretnutie prebehlo prostredníctvom birdz stretka. Najväčšiu trému som mala práve z jeho prítomnosti. Prvý fyzicky kontakt – podanie rúk pri zoznamovaní na Hviezdoslavovom námestí. Bolo nás tam viac a počas celého stretka som sa držala väčšinou najďalej od neho. Očný kontakt s nim som prerušila vždy rýchlo. Hanbili sme sa jeden pred druhým.
V správe mi vytkol, že som ho ignorovala. Dohodli sme sa na stretku, ale tento krát sme mali byť sami. Kamarátovi som sľúbila, že sa budem snažiť nič neuponáhľať. Spravila som presný opak. Zdravý rozum ma v jeho prítomnosti opustil. A ja som si spomenula na rozhovor s Jankou. Keď spomínala, že poznala raz niekoho, pri kom bola vlhká len z rozhovoru. Vtedy som sa na tom prirovnaní veľmi smiala a smejem sa aj teraz. No prvýkrát som to pochopila.
Prekvapilo ma, že sme sa počas toho prvého stretnutia držali za ruky. Prišlo to nejako samo. A potom aj na ďalších stretkách.
Keď sa ho dotýkam, tak je to, ako keby som sa prvýkrát dotýkala muža a nie chalana. Milujem tú jeho mužnosť, tú jeho protivnú a drzú povahu, vášeň a aj nehu. A občas sa tak divím, že čo vlastne vidí na mne. A isto nie som sama.
Umývam riad po jedle u nich v kuchyni. On sa na mňa díva. Príde ku mne a povie, že je to pekný pohľad. Skúšame nové chute a vychutnávame si spoločné chvíle. Náš vzťah prešiel veľkými prekážkami už na začiatku. Možno tuší, aké je to pre mňa ťažké povedať druhýkrát „milujem ťa“. Potom čo sa mi stalo v minulosti. Vie, že ho rada hladkám po bokoch líc.
Viete, čo je na tom celom krásne? V istých ohľadoch je prvý. Môj prvý, ktorý so mnou oslávi moje narodeniny. Môj prvý (kamarátky nerátam), ktorý bol so mnou na cintoríne, keď som bola zapáliť sviečku pre Niki. Keď raz milujete a stratíte tú osobu. Tak sa bojíte, že nič podobné a silnejšie nepríde. Ono to, ale prišlo. A ja ho zbožňujem, milujem, neznášam a sem tam mu jednu švacnem.
Zvykla som si na jeho prezývky: „redhead, domina a mamina.“ Vôbec mi nevadia. Ja na neho použijem aj tvrdšie výrazy, ktorého neurazia. So žiadnym pred nim som netrávila fyzicky toľko času, ako s nim. Neviem, koľko nám to takto vydrží, človek nikdy nevie. No mohlo by to byť aj navždy. On je totiž už teraz mojou súčasťou.
I can't help it,
I love the broken ones,
The ones who,
Need the most patching up.
The ones who,
Never been loved,
Never been loved,
Never been loved enough.
Maybe I see a part of me in them.
The missing piece always trying to fit in.
The shattered heart,
Hungry for a home.
No you're not alone,
I love the broken ones.
Blog
Komentuj
15 komentov k blogu
6
@mm47 za pár hodín mu to pošepnem osobne a budú mu behať zimomriavky po tele, vieš prečo?
aspoň ju zataguj @quatrefoil
neviem, čo sa tak čuduješ, veď nezomrela
aspoň ju zataguj @quatrefoil
neviem, čo sa tak čuduješ, veď nezomrela
9
@side3 Lebo mu budes znasilnovat ucho ako vzdy ?
Rozkaz tak @quatrefoil divim sa lebo vidiet ta na Birdzi je nezvyk
Rozkaz tak @quatrefoil divim sa lebo vidiet ta na Birdzi je nezvyk
Napíš svoj komentár
neriesme co sa moze stat , uzivajme si tieto chvile