každý fičíme na inom palive.
Slanosť zabalená v prílive
Odumiera to, čo bolo živé.
Zima a chlad prichádzajú s bosou,
zubatá ma hľadí s kosou.
Ako ťažko sa verí?
Keď máš v sebe diery.
Nevieš, čo východ slnka prinesie.
Zapadá a s nim aj svetlo v duši.
V povetrí dačo krúži.
Hlava tŕne neznesie.
Na čo tá jemnosť?
Keď bolesť spôsobíš.
Bremeno, ktoré zo seba nezhodíš.
Falošnou sa stala akákoľvek cnosť.
Zahrabaný v minulosti,
raz sa v nej pochováš.
Spráchnivené kosti,
to jediné zanecháš.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
Pekné je to páči sa mi to !!!