Ľadové ruky a teplé mokré slzy, zatváram oči a ticho ma chladí. Nepotrebujem byť citlivá, nepotrebujem byť závislá. Nech ma to neoslabuje. Opustiť sa a nemať istotu, že ma raz niekto nájde. Odmietam sa v tom plaziť. Odložila som na bok pýchu. Beriem si ju späť. Beriem si slobodu a čas teraz hneď. Nedať už nikomu toľko moci. Nepotrebujem horko-slané noci. Vychladla som, a čo mi predtým nevadilo. Odrazu vadí. Kolená od kľačania odreté mám. Na fotku viac nepasuje starý rám. Padá voda, chlad ju zamrazí na ľad. Ako ten pocit ľúbiť a mať rád. Pohostiť rozum v hlave. Čo je to skutočné a pravé? Blog 4 0 0 0 0 Komentuj