Niekde hlboko v mojej mysli ukryté.
Tajné čaká, aby bolo odhalené.
Popieram city, popieram príťažlivosť.
Popieram si priznať veci, ktorých som si vedomá.
Ak to spravím, budem sa môcť
po dnešku pozrieť do zrkadla?
Nie je také komplikované držať sa späť.
Alebo že by predsa?
Chvíľu sa cítim nevinné a neskúsene.
Vzápätí mám pazúriky nabrúsené.
Neznášam ťa až tak veľmi,
že sa to neguje.
Obmyje ma to ako voda,
vyschne mi v krku.
Ako rýchlo dokážem utekať,
aby ma to za rohom nedobehlo?
Verná sama sebe,
na vode a chlebe.
Odopieram si,
aby som mohla poprieť.
V tvojom tričku nenamaľovaná,
strapaté vlasy a rozospaté oči mám.
Toto nie je nič pre mňa.
Veľa otázok, málo odpovedí.
Kryštalická vášeň do mäkkého lôžka odprevadí.
Všetko, čím sme boli.
Všetko čím som, čím si.
Hladní milenci túlajú sa v chladných uliciach.
Slová, ktoré šepneš mi,
nemôžeš vziať späť.
Pokorou podmaníme si ten svet.
Príliš rovnakí, aby mohli byť spolu.
V tomto máme čierno-čiernu smolu.
Nebudem čakať, ani plakať.
Nieto z mostu skákať.
Popieram a zahadzujem.

Screenshot

Screenshot

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár