Preč von, preč z tohto mesta.
Slnko zalieva prašnú poľnú cestu.
Každý krok je kľúčom ako utiecť tomuto miestu.
Slnko dáva nádej.
Mesiac ju berie.
Slnečné lúče ukazujú nový smer.
Nájde v duši ten mier?
Svoj kríž sťažka ťahá za sebou.
Pohltí ju to a vypľuje.
Do neznámeho prístavu putuje.
Niektoré veci sú medzi nebom a zemou.
Nutkanie robiť to znova.
Zostáva stále ako tá nočná sova.
Obsedantne kompulzívne opakuje tie isté chyby.
Schová sa pod najhlbšie dno ako ryby.
Neotáčaj sa, žena Lótova.
Nič nekúpiš za slová.
Statky zmätky, v ktorých žiješ.
Veľká búda, ktorú na seba šiješ.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
onaj123
14. 4.apríla 2012 22:23
Krásna báseň !
Napíš svoj komentár