Rok sa mi darilo vyhýbať sa jej. Bála som sa, že keď ju stretnem – tak ju asi zabijem alebo minimálne fyzicky napadnem. A keď chcela za mnou vo vlaku prísť, tak ju zadržala našťastie druhá kamarátka.
Každý konflikt – má vždy dve strany, ale pravda nikdy nepatrí ani jednej z nich. Obidve sme boli príliš tvrdohlavé a robili sme často unáhlené závery. Prišli hlúpe hádky a postupne sa to len nabaľovalo. Prišla prvá tvrdá facka, prišla som o človeka, ktorého som milovala. Druhá facka, prišla som o priateľov, ktorých som mala najradšej. Prečítala som si totiž správy, ktoré som vidieť nemala. Ona – predtým moja kamarátka a on predtým môj priateľ, sa dali neskôr dokopy, tak aby som sa o tom dozvedela, čo najneskôr. Bola som na dne a ťahalo sa to so mnou dlhšiu dobu. Priala som si, aby cítili moju bolesť.
Dnes potrebovali niekoho rýchlo, lebo mali v obchode málo brigádnikov. Zbadala som najprv jej otca, usmiali sme sa na seba, ale zdalo sa mi zvláštne, prečo prešiel asi dvakrát okolo a na koho čaká. Blokovala som ľuďom, zboku som zaregistrovala blondínku. Nechcela som sa na ňu pozrieť, lebo som chcela veriť, že to nie je ona. Ako náhle však prišiel rad na ňu, tak prišiel ten pohľad z očí do očí. Pochválila mi vlasy, povedala mi, že som šikovná a popriala mi, nech sa mi darí. Bola som tak mimo, stihla som jej sotva poďakovať a povedať, nech sa drží – hoci neviem, či to počula. Ruky som mala roztrasené a bolo mi do plaču. A plakať sa mi chcelo ešte zvyšné dve hodiny, kým mi neskončila smena. Hoci sa na mňa všetci tak usmievali. Niečo zo mňa sa chcelo za ňou rozbehnúť a objať ju, ale hrdosť mi to nedovolila.
Vrátilo sa jej to, ale mne už na tom nezáleží. Dnes sa na mňa dívala zhora, ale pokorené sme boli obidve.
Je dobré, že ho má a nezávidím jej ho, aj keď bol kedysi môj. Hádam ju podrží, tak ako držal nad vodou dva ročníky na škole mňa. Ona ho totiž bude potrebovať. Stratila veľa.
Ja som silná. Zvládnem to aj sama. Ako hovoril on – nezávislá.
Tam ,kde bol včera hnev – je dnes len smútok. Tam, kde kedysi bola dôvera – sa už naspäť nevráti.
Blog
Komentuj
11 komentov k blogu
1
depropex
29. 10.októbra 2011 23:45
simi ja tak rád čítam tvoje blogy ! neviem prečo ale páčia sa mi
5
Nemáš začo, je to pravda... Keď budem veľký, aj ja chcem vedieť tak písať
7
@side3 simi, ďakujem za podporu, ale ani náhodou... Vážne o tom pochybujem, proste to neviem dať do hromady tak, ako to ty vieš...
10
ja nejdem chváliť blog, ale to, že si to zvládla.. som rada, že to prebehlo relatívne v pohode
11
@quatrefoil najprv, keď som sa na ňu pozrela zdala sa mi taká - ako keby "na veľko" a potom keď som jej začala blokovať - tak z nej šla taká pokora
Napíš svoj komentár