V Tescu si kupujem slaninkový sendvič, jednu polku si dám na raňajky a druhú poobede. Neviem, či som dobre rozumela. Oni ma chcú šupnúť von predávať kaprov? To ich budem chytať, hádzať na váhu a sama? Obliekam si na seba hrubú vrstvu.
Prichádzam von. Zisťujem, že mojimi kolegami budú dvaja muži – jeden štyridsiatnik a druhý starší pán. Dostávam stručné školenie. Koordinátorka mi ukazuje, čo mám robiť a za mnou stojí manažér, zhodou okolností môj kamarát, ktorý bol futbalovým brankárom za našu dedinu.
Na niečo upozorní koordinátorku, nech to omylom nespravím, inak budú musieť citujem:
„Odpáliť pokladňu na diaľku.“
Pri tomto slovnom spojení som si predstavila nejakú rozbušku.
„Pokús sa nerobiť storná,“ upozorní ma koordinátorka.
Bac ! Prvá ryba a hneď storno. Ešte, že tam bola. Musím si zvyknúť, že rybu je schopný skener nahodiť aj 2 x za sebou na rozdiel od ovocia alebo zeleniny, keď rovnako vážia.
Sľúbia nám čaj. Prinesú instantný a k nemu rumový sirup. S kolegami sa dobre konverzuje. Starajú sa o mňa. Z môjho spolupracovníka, ktorý loví ryby a ukladá ich na váhu, si niekto uťahuje:
„Vidíš peknú babu a si mimo,“ naráža na mňa.
„Však by mi mohla byť dcérou,“ bráni sa s úsmevom.
O dvanástej sa vypýtam na záchod. Môj kolega si myslel, že som maturantka. Pondelok mi zas kamarát povedal, že minule, keď ma videl zozadu v noci, tak si myslel, že sa nejaká nová 16ka prisťahovala do dediny.
Kolega nás všetkých troch pozve na bagetu. Ako mi len dobre padla, ani som nevedela, aká som hladná. Stále sa prechádzam. Nedokážem stáť na jednom mieste. Kapry sú moc čiperní, lebo je pre nich teplo. Za celú tu dobu, čo tam som, prejde okolo veľa malých detí. Pri prvom chlapcovi, ktorý má rozžiarené očká, vyskočí kapor von a musíme ho dať naspäť.
Ďalšiemu dezertérovi, ktorý sa pokúsi o útek sa kolega prihovorí: „Si sa chcel hodiť pod auto?“
Okomentujem to: „Chcel spáchať samovraždu, kamikadze.“
Je mi kapríkov úprimne ľúto, ako ich báli do igelitky. Ako sa nervózne trepú. Párkrát ich pohladkám, keď sú zabalený v tej igelitke a oni sa zväčša upokoja.
Koordinátorka mi príde urobiť stopku do pokladne. Chýba tam 800 Eur. Nejako blbo to je porátané. Nie, nehrala som sa na Ježiša a nerozdávala som ryby žiadnemu zástupu ľudí zadarmo. Nebolo by to prvýkrát, čo ten prístroj porátal peniaze zle. Pri vychádzaní z Tesca som zistila, že som stratila sluchátka. Musím sa vrátiť. Na informáciach zisťuje, že sa moje sluchátka našli. Chvalabohu !
Skočím vyplatiť do mesta spolužiačkinu objednávku z Oriflemu. Ponáhľam sa na vlak do BA. Vchádzam do Mekáča a objednávam si osobu. Inak povedané, pýtam si spolužiačku. Oznámia mi, že odišla. Otočím sa, odídem a sklamane zisťujem, že nemám uložené jej číslo. K poznámkam, čo som potrebovala sa nedostanem.
Medzičasom sa telefonicky dohodnem s druhou spolužiačkou, že mi ich oskenuje a pošle e-mailom. Prechádzam sa v HMku, keď mi v tom zavolá spolužiačka, ktorú som hľadala. Navrhne mi, že nech idem počítať s nimi príklady, ale že až o tri hodiny. Neviem, čo mám robiť zvyšné tri hodiny a keď zistím, ako sa pomenili večerné spoje. Rozhodnem sa ísť domov bez poznámok a nasratá ako činka.
A na záver pieseň, ktorá mi pomohla v 4. semestri spraviť na druhý opravný nemeckú lexikológiu:
I'm not afraid (I'm not afraid)
To take a stand (to take a stand)
Everybody (everybody)
Come take my hand (come take my hand)
We'll walk this road together, through the storm
Whatever weather, cold or warm
Just lettin you know that, you're not alone
Holla if you feel like you've been down the same road (same road)
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
obchodnícka finta!!!Najprv ti napočítaju blbosti!! A potom naozaj také malé sumy
že tomu budeš sama veriť a to ti potom ztiahne z výplaty !!! A o nejaké prachy ťa oberú!! S obľubou to robia vedúce neskuseným
začiatočníčkam !!! Ale pekne si to napísala !!!