Z denníka malej ženy - 21. - 22. 11.2011 pondelok a utorok

Milý denník,
Pondelok a utorok mali spoločnú jednu vec. Tieto dva dni som veľa nenaspala, je utorok popoludnie a sedím v osobáku smerom domov a píšem tento blog.

V pondelok som bola oblečená fialovo-ružovo. Na stanici, kým prišiel vlak, som zažila celkom zaujímavú konfrontáciu s maminou bývalej kamarátky.

Vykračujem si svojim tempom do školy a delí ma od nej jedna ulica. Pozriem sa smerom do nóbl reštiky, sedí tam na prvý pohľad majetný pán a pozerá sa na mňa. Z diaľky zbadám Magdu. Zakričím na ňu. Zastaví a prizná sa mi, že podľa hlasu by ani neuhádla, že som to ja. Spoločne prichádzame na štatistiku, neskôr nám spoločnosť robí prednášajúca, ktorá si všimne, že mám na vlasoch nový nános červenej farby.

„Zas máte iné vlasy?“ smeje sa.
„Minulý týždeň som si dala na ne farbiaci šampón,“ chvíľu mám pocit, že sa nebavím s vyučujúcou, ale s kamarátkou.
Na prednáške patrím k tým trom, čo sme si priniesli notebooky a skúšame šťastie s SPPSkom. Spolužiakovi a mne to moc nejde.
„Ako vám to ide?“ Robíte to alebo si mailujete?“ spýta sa pani doktorka.
Je mi do smiechu, spolužiačky v mojom okolí dobre vedia prečo. Sppsko totiž zamrzlo a nechce mi skopírovať údaje. A áno, samozrejme, že som okrem toho bola aj na internete. Ale pššštt !!!

Utekám na zastávku, aké je moje prekvapenie, keď 210ka nezastaví a ja viem, že 10 minút budem čakať na ďalšiu a na hlavnej ešte hodinu, kým mi pôjde ďalší spoj. Na stanici si namierim do čakárne. Na prvý pohľad ma vydesí zvláštne zloženie ľudí, ktorý sa v nej nachádzajú.

Vo vlaku sa ma spýta sprievodca: „Kde máte šunku? Ste na diéte?“
Reaguje tak na to, že sa kŕmim iba rohlíkom so syrom, ktorý vyzerá na prvý pohľad iba ako maslový.
Večer po ceste domov sa mi opätovne zvrtne noha. Pri bráne, kde býva @Quatrefoil zbadám jej brata a bývalého kamaráta. Pokúšam sa zaostriť, či sú to ozaj oni a pozdravím.
Ranné vstávanie v tento deň bolo kruté. Posledné, čo si pamätám, že sa mi snívalo s @mm47. Asi sme v tom sne prejednávali založenie bordelu „Líščí brloh“. Potrebujeme nejakých zamestnancov, takže ak má niekto záujem, nech napíše komentár pod blog.

Prežila som úspešne konzultáciu so školiteľkou. V decembri jej musím odovzdať teoretickú časť práce a v januári idem do terénu robiť výskum. Na štátnice teda pôjdem v júni.
Som len jednu zastávku od domova a teším sa na posteľ.
Po ceste domov vidím v aute bývalého kamaráta. Zdá sa mi, že sa usmieva, možno preto že sme sa videli aj včera večer.

A na záver kultúrna vložka v podobe piesne (keďže tie hygienické sa minuli):

 Blog

2 0 0 0 0

Komentuj

8 komentov k blogu